Trumpova tragédia omylov

História autoritárskej a absolutistickej politickej vlády je plná ľudí, ktorých chyby sa ukázali ako katastrofálne nielen pre nich samých, ale aj pre spoločnosti, ktorým vládli.

Žiadne rozhodnutie nie je dôležitejšie ako vyhlásenie vojny inej krajine. Napriek tomu USA urobili presne to a ani sa len nezmienili o svojom vlastnom systéme kontrol, protiváh a zvažovaní. Podobne ako králi kedysi, aj podvodnícky a impulzívny prezident Donald Trump nemá kontrolu zo strany zákonodarného zboru. Je obklopený pochlebovačmi, ktorí mu povedia len to, čo chce počuť. Katastrofálny výsledok je jasný: USA sú opäť zapletené do vojny na Blízkom východe, ktorá už stála tisíce životov – prevažne civilistov – a v ktorej už takmer určite spáchali viacero vojnových zločinov.

Politika strachu

Nikto nevie, ako dlho bude vojna s Iránom trvať, koľko ďalších vojnových zločinov pribudne a koľko ďalších nevinných ľudí bude zabitých. Ľudia v USA sú však zrejme natoľko zvyknutí na Trumpovo porušovanie ľudských práv a právneho štátu a natoľko zahltení neustálym prívalom najnovších správ, že sotva dokázali zorganizovať akýkoľvek protest. Dokonca aj na našich univerzitách, ktoré sú zvyčajne centrami protestov a nesúhlasu, vládne strach. Tak ako v prípade všetkých represívnych režimov, hrozba ekonomických dôsledkov, straty víz, vyhostenia z krajiny či trestného stíhania dosahuje zamýšľaný účinok.

S Trumpovými regresívnymi daňovými úľavami pre miliardárov a korporácie majú USA menej fiškálneho priestoru na tlmenie narušení, ktoré spôsobil Trump, a tých, ktoré môže priniesť AI – od presunu pracovných miest až po kolaps technologickej bubliny.

Ako ekonóma sa ma často pýtajú, čo bude Trumpova vojna proti Iránu znamenať pre severoamerickú a globálnu ekonomiku. Krátka odpoveď znie: čím dlhšie bude trvať, tým väčšie budú škody. Ale aj keby sa vojna skončila rýchlo, jej dôsledky budú pretrvávať. Veď už boli narušené kritické dodávateľské reťazce a zariadenia na ťažbu ropy a plynu zničené. Väčšina odhadov naznačuje, že opravy potrvajú roky.

Nielen ropa a plyn

Na rozdiel od ropných embárg v 70. rokoch je ohrozená aj výroba hnojív, od ktorej závisia globálne potravinové systémy. Táto kríza prichádza krátko po ďalších významných globálnych hospodárskych otrasoch – od pandémie COVID-19 a ruskej invázie na Ukrajinu až po Trumpovu globálnu colnú vojnu a zničenie systému medzinárodného obchodu založeného na pravidlách – ktoré všetky prispeli k rastúcej inflácii a prehlbujúcej sa kríze dostupnosti.

Predtým, ako sa Trump vrátil do Bieleho domu, mala inflácia klesajúci trend, hoci stále výrazne prevyšovala dvojpercentný cieľ, ktorý si centrálni bankári tak obľúbili. Clá však tento trend výrazne spomalili a inflácia opäť globálne vzrástla. Keďže mnohé krajiny vrátane USA už čelia kríze dostupnosti, ktorú politika USA ešte zhoršila, teraz hrozí, že centrálni bankári všade buď zvýšia úrokové sadzby, alebo aspoň spomalia tempo, akým ich znižovali.

To zase zhorší krízu – pretože kúpa domu alebo splácanie kreditnej karty budú ťažšie – a spomalí americkú ekonomiku, už otrasenú traumou z Trumpovej nepredvídateľnej obchodnej, imigračnej a fiškálnej politiky. Keby nebolo nekontrolovaných výdavkov na dátové centrá umelej inteligencie – ktoré podporujú asi tretinu rastu USA – ekonomika by bola skutočne mŕtva. A s Trumpovými regresívnymi daňovými úľavami pre miliardárov a korporácie majú USA menej fiškálneho priestoru na tlmenie narušení, ktoré spôsobil Trump, a tých, ktoré môže priniesť umelá inteligencia – od presunu pracovných miest až po kolaps technologickej bubliny.

Trump nemá plán

Trumpovo tvrdenie, že USA budú profitovať ako čistý vývozca ropy, je nezmysel. Áno, Exxon z toho bude profitovať, ale americkí spotrebitelia platia ceny stanovené globálne – a tie podstatne vzrástli. Za takýchto podmienok by USA, samozrejme, mali zaviesť daň z mimoriadnych ziskov. Ale to sa nestane pod vládou, ktorá je dôkladne ovládaná priemyslom fosílnych palív.

Bývalí spojenci USA v Európe sú tiež zasiahnutí nárastom cien energie a nedostatkom dodávok. Ak európski politici viažu ceny elektriny na ceny plynu (ako to urobili na začiatku vojny na Ukrajine), mohli by situáciu ešte zhoršiť. Ak však Európa prijme stratégiu na obnovenie svojej suverenity znížením závislosti od americkej technológie a obrany, mohla by posilniť svoju pozíciu teraz aj v dlhodobom horizonte.

Bez ohľadu na to, ako dlho potrvá vojna a súčasná stagflácia, dlhodobé dôsledky budú hlboké. Dúfajme, že svet si uvedomí, že „premenlivosť“ slnečnej a veternej energie je oveľa zvládnuteľnejšia ako pokračujúca závislosť od fosílnych palív, ktoré podliehajú rozmarom nepredvídateľných autoritárskych osobností, ako sú Trump alebo ruský prezident Vladimir Putin. Ak Trumpova vojna urýchli globálny prechod na zelenú energiu, bude to mať významný pozitívny efekt.

V každom prípade do rakvy mierového sveta bez hraníc, ktorý sa naši predkovia snažili vybudovať po druhej svetovej vojne, pribudol ďalší klinec. Pod Trumpovým vedením ho zatĺka krajina, ktorá ten svet chcela budovať. Medzi novou studenou vojnou s Čínou a zjavným nedostatkom odolnosti globálnych dodávateľských reťazcov je málo dôvodov na optimizmus. A keďže demokracia v USA je veľmi oslabená, ľudské chyby a ich dôsledky sa rýchlo hromadia.

© Project Syndicate 1995–2026 www.project-syndicate.org