Bojíte sa migrácie? Pravda, ktorú vám politici nechcú povedať
V 60. rokoch bolo vo svete 90 miliónov migrantov. Teda ľudí, ktorí pobývali aspoň 6 - 12 mesiacov mimo krajiny, kde sa narodili. V roku 2000 ich počet vzrástol na 170 miliónov a v roku 2017 až takmer na 250 miliónov ľudí. To je na prvý pohľad zarážajúce číslo. Spolu s ním však narástol aj celkový počet obyvateľov. Od 3 miliárd v 60. rokoch, k 6 miliardám v roku 2000, na 7,6 miliardy v roku 2017.
Množstvo medzinárodných migrantov sa stabilne držalo asi na 3 percentách svetovej populácie. Politici pravidelne vykresľujú nelegálnu migráciu ako bezpečnostné riziko, proti ktorému sa musíme vyzbrojiť.
Posilňujú tým dojem, že ide o obrovské prúdy útočiace na Európu, čím podnecujú naše najhlbšie obavy a kmeňovú mentalitu. Seba pritom stavajú do roly silných lídrov a záchrancov, ktorí nás ochránia pred cudzími nepriateľmi z radov nezákonných prisťahovalcov, pašerákov a obchodníkov s ľuďmi.
Ako však ukazuje výskum experta na migráciu Heina de Haasa, napriek antiimigračnej rétorike a obrovským investíciám do ochrany hraníc ju vlády prevažne tolerovali. Vypĺňa totiž nedostatok pracovných síl v sektoroch poľnohospodárstva, stavebníctva, domácich prác, pohostinstva a starostlivosti o deti či seniorov.
Po druhej svetovej vojne a ešte viac od 90. rokov sa masívny príchod prisťahovalcov netýkal nelegálnej migrácie, ale veľkých zmien v nábore pracovnej sily.
S migráciou sa zvykne spájať mylná predstava, že ju zapríčiňuje chudoba. V skutočnosti to bolo všeobecné vzdelávanie, starnúce obyvateľstvo, vyšší podiel žien na platenej práci a kvalifikovaní pracovníci, čo poháňalo dopyt po rozličných druhoch menej kvalifikovaných pracovných miest.
Zdroj miestnych pracovníkov, ktorí boli ochotní a schopní vykonávať tieto práce, sa vyčerpal. Okrem toho to boli desaťročia liberalizácie hospodárstva a trhu práce, vedúce k nárastu neistých pracovných miest, o ktoré miestni pracujúci nemajú záujem. Politici naľavo či napravo to veľmi dobre vedia, no nechcú si to priznať, aby nevyzerali, že sú voči prisťahovalectvu mäkkí a neprišli o voličov.
Zamestnania na poliach, vo fabrikách, reštauráciách či hoteloch si zvyčajne vyžadujú ťažkú fyzickú prácu, dlhé pracovné či nepravidelné zmeny. A na to už starší, chorí alebo demotivovaní nezamestnaní nie sú vhodní, prípadne hľadajú lepšie zarábajúce, vyššie postavené miesta, ktoré nepovažujú za ponižujúce alebo poškvrňujúce ich životopisy.
Je pravda, že prístup k sociálnemu zabezpečeniu, kvalitnému verejnému zdravotníctvu, vzdelaniu a dostupnému bývaniu sa stáva ťažším. No nie je to dôsledok prisťahovalectva, ale politických rozhodnutí o obmedzení sociálneho štátu a verejných služieb. V radoch sa čaká dlhšie nie vinou cudzincov, ale preto, že bola osekaná podpora štátu. V zabezpečovaní týchto služieb hrajú prisťahovalci kľúčovú rolu.
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti stojí na zahraničných lekároch a sestrách. Takisto starostlivosť o starších, nevládnych či deti zaisťujú a v budúcnosti ešte viac budú zaisťovať opatrovatelia z radov migrantov. Ak preto chceme debatovať o migrácii, nemali by sme ju oddeľovať od debát o nerovnosti, práci a sociálnej spravodlivosti.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.