Zahviezdila nohavičkami a Geissenovcami. Liberáli sa zbavili Cigánikovej
Republiková rada strany Sloboda a Solidarita vylúčila Janu Bittó Cigánikovú zo svojich radov. Hlavný dôvod? Stranu očierňovala... Hoci ide o silné gesto, v podstate je jedno, či by v strane zostala, alebo bola vylúčená. Bývalú pravú ruku expredsedu Richarda Sulíka súčasné vedenie strany už dávnejšie odpísalo.
Prečo predseda Branislav Gröhling tvrdošijne trval na vylúčení Cigánikovej? To nemohla zostať členkou (málopočetnej) strany? Je vylučovanie rebelantky liberálnym postojom? Nie je! Čoho sa v SaS boja? Veď Richard Sulík zostáva v strane ako čestný predseda – aj keď mu bolo odňaté právo kandidovať za stranu v budúcich parlamentných voľbách. To vôbec nie sú móresy liberálnej strany, ale skôr pripomínajú dávne časy pred rokom 1989.
Cigániková bola vylúčená aj za hájenie záujmov Richarda Sulíka, hlasovala proti jeho ostrakizácii. Zakázať mu kandidovať, keď do volieb zostáva veľa času, pôsobí trochu smiešne. Poslankyňa tiež spomína, že predseda Gröhling jej zakázal vystúpiť so zámerom otvoriť diskusiu o kontroverznej zmluve s Vatikánom či o účasti kňazov v nemocniciach. Má pravdu, že liberáli v minulosti otázky cirkvi preferovali, úpravu zmluvy so Svätou stolicou i odluku cirkvi od štátu majú v programe. Ale koho dnes zaujímajú? Cigánikovej išlo zrejme iba o provokáciu. Vydarila sa.
Ako však prezradil Gröhling, on je viac konzervatívne, kresťansky orientovaný. Je jasné, že nechce zbytočne čeriť vody, keď netreba. Pod jeho vedením sa strana stáva viac konzervatívna, spája umiernených liberálov i konzervatívcov. Toto smerovanie je správne, po zániku SDKÚ zostala na politickej scéne diera. Progresívne Slovensko nemá žiadnu ambíciu ju zaplniť, profiluje sa výhradne liberálne. Ba SaS prijala do svojich radov bývalého predsedu KDH Alojza Hlinu i ešte nedávno predsedníčku poslaneckého klubu KDH Martinu Bajo Holečkovú. Kto by to len voľakedy na SaS bol povedal.
To, že Jana Bittó Cigániková to dotiahla tak ďaleko, dokonca sa stáva akousi hovorkyňou liberalizmu, je smutný obraz slovenskej politiky.
No je zbavenie sa Cigánikovej pre stranu strata? Rozhodne nie! Je skôr čudné, že ľudia ako Cigániková sa dostali na vrchol slovenskej politiky. S veľmi chabým vzdelaním sa stala expertkou na zdravotníctvo, o zdravotníctve či hospodárskej politike toho príliš nevedela. Keď si spomenieme, koľko fundovaných ľudí sa v SaS vystriedalo či muselo odísť, najmä z prvej várky v roku 2010, čo stranu len poškodilo, je vítané, že Saska sa podujala na „očistu“.
Poslankyňa Cigániková bola zatiaľ len poštárkou záujmov silných skupín v zdravotníctve (najmä jednej). Ba niekedy tlmočila výhrady či návrhy, o ktorých nemohla mať z logiky veci poňatia. No jej postavenie a funkcia boli pochopiteľné, vzájomná náklonnosť predsedu strany Sulíka a majiteľa nemenovanej skupiny bola dobre známa: ako obdivovatelia neoliberálnej ekonomiky si padli do oka. Ani Cigánikovej nástupca na poste experta na zdravotníctvo Tomáš Szalay nie je iného názorového razenia.
Cigániková sa navždy zapísala do pamäti voličov sťahovaním nohavičiek na volebných pútačoch. Jej hviezdne chvíle prišli počas Hegerovej vlády, keď Slovensko poctili návštevou nemecké „autority“ – rodina Geissenovcov. Cigánikovej „štátnické“ vítanie gýčovitých hviezd šoubiznisu na letisku, ktoré prišli „okuknúť“ karpatskú krajinku, aby ju mohli propagovať vo svojej šou, bolo viac ako trápne. Dokreslilo poklesnutý obraz vedenia SaS a Hegerovej a Matovičovej vlády.
Preto ani neprekvapí, že poslankyňa svoju budúcnosť spája so stranou Sme rodina. Budúcou hviezdou rodinky Borisa Kollára má byť Richard Sulík. Od neho si známy multiotecko sľubuje zlákanie dostatku voličov, ktorí mu zabezpečia návrat na politické výslnie. Kde inde by lepšie známa „liberálka“ zapadla? To, že Jana Bittó Cigániková to dotiahla tak ďaleko, dokonca sa stáva akousi hovorkyňou liberalizmu, je smutný obraz slovenskej politiky.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.