Keď bratislavská kaviareň chalupárči
Miloš Zeman pred vyše desiatimi rokmi začal používať označenie „pražská kavárna“. Malo to (mať), na rozdiel od minulosti, jasne negatívnu konotáciu: intelektuáli odtrhnutí od reality, riešiaci problémy svoje, a nie pospolitého ľudu, na ktorý sa beztak dívali povýšenecky. Časom sa začal používať – hoci v inom kultúrnom kontexte – aj pojem bratislavská kaviareň.
Ak to majú byť ľudia liberálni, tolerantní, majúci rešpekt k vedcom i umelcom, tak sa ku kaviarni vehementne hlásim i ja. Ono sa však s ňou spájajú aj zlé asociácie.
Bratislavský primátor Matúš Vallo je (či bol) vo veľkej miere primátorom práve bratislavskej kaviarne. Tá sa i podieľala na jeho – podľa mňa veľmi dobrom – Pláne pre Bratislavu, s ktorým išiel do prvých volieb. Nie som naivný, „reálpolitika“ a vízie sa môžu v jednotlivostiach rozchádzať, ale problém jeho „primátorovania“ vidím skôr inde.
Pripomína čerstvého chalupára, ktorý si začne zveľaďovať nový majetok. Natrie okná i fasádu, upraví predzáhradku, pozavesuje muškáty a všakovaké rekvizity evokujúce vidiecky život a žne body od spolukaviarnikov, keď ho prídu navštíviť.
Domáci to môžu vidieť trochu inak. Pamätajú si ešte vlhké múry na jar, pred predajom narýchlo zaplátané trhliny v obvodovom múre, staré hliníkové rozvody i povážlivo poprehýbané laty na krove. Skôr či neskôr sa toto všetko ozve.
A to už bude iná oprava. Bratislava na tom nie je inak. Hoci sa jej verejné priestory pekne zveľaďujú, koľkí si spoza okien kaviarne uvedomujú neriešené fundamentálne problémy mesta?
Roky počúvame, ako je Bratislava rozťahaná (susedná Viedeň má takmer štvornásobnú hustotu obyvateľov), a to sa ešte stále rozrastá do okolitých polí, lesov a vinohradov.
Kaviareň môže donekonečna diskutovať o 15-minútovom meste, no za osem rokov sa neurobil zásadný posun v územnom plánovaní, ktorý by trend extenzívneho rozvoja a suburbanizácie zastavil. Nejde len o záber pôdy v kontexte klimatických zmien.
Čím rozľahlejšie mesto, tým väčšie nároky na dopravu. Prevádzka MHD ide poriadne do peňazí a najmä v konkurencii áut v súčasnej podobe nestíha. Tých len pribúda a mesto situáciu láta malými dopravnými zásahmi – primárne pre potreby automobilov a v neprospech iných foriem dopravy a obyvateľov z okolia.
S tým súvisí ďalší problém – kvalita životného prostredia. Tú nerobia len tulipány a lavičky. Bezpečnosť, hluk a emisie (v súčasnosti na tie najhoršie nos nestačí) sú veľkým problémom, ktorý mesto cielene bagatelizuje, než by ho, naopak, využilo v presadzovaní svojich politík.
A v tom hádam primátor zlyháva najviac. Nepodarilo sa mu zmeniť „mindset“ obyvateľov.
Paríž za ostatné roky prešiel obrovskou premenou. Jednou z jej dimenzií bolo masívne obmedzovanie automobilovej dopravy. Uzavreli sa pre ňu stovky „školských“ ulíc, v referendách Parížania podporili transformáciu 500 ulíc na pešie zóny so zeleňou i násobný nárast parkovacích poplatkov pre veľké SUV. Mesto sa stalo cyklistickým rajom.
Popri subjektívnom vnímaní bolo jedným z merateľných výsledkov aj ohromujúce zlepšenie kvality ovzdušia. Hoci zmeny neboli jednoduché a mali i veľa odporcov, výsledky presvedčili. Pred mesiacom sa konali v Paríži komunálne voľby. Vyhrala kontinuita s trendom ostatných rokov.
V Bratislave má navrch populizmus a strach pred väčšími zmenami. Ukáže sa, kto nakoniec budú primátorovi vyzývatelia v jesenných voľbách. No podľa doterajšej diskusie je k Parížu ďaleko. Aj napriek tomu by tam kandidáti mohli zájsť aspoň na jeden víkend. Namiesto cesty na chalupu.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.