Hra o Družbu sa končí. Zelenskyj ukázal, kto je tu pánom
Od konca januára neprúdi cez ropovod Družba na Slovensko a do Maďarska žiadna ropa. Po dvoch mesiacoch tvrdých výmen medzi Robertom Ficom a Viktorom Orbánom na jednej strane a Volodymyrom Zelenským na strane druhej by ropa mala konečne začať tiecť.
Kyjev sľúbil už dávnejšie, že ropa bude tiecť ešte vo februári. Napínal, termíny posúval, nakoniec prezident Zelenskyj povedal, že ropovod bude opravený až za rok, no potom zasa otočil a obnovenie dodávok prisľúbil do konca apríla. Všetci poznali dôvod: na konci apríla malo byť už po maďarských voľbách a vyhrať mala Tisza na čele s Péterom Magyarom. Tak sa aj stalo. Takže už nič nebráni tomu, aby ropa začala opäť tiecť smerom na západ. Prezident Zelenskyj oznámil, že ropovod je opravený.
Pravdepodobne ropovod expresne opravili, Ukrajinci si pohli. To nie je len ironická poznámka, ale smutné konštatovanie, lebo Kyjev dodnes neposkytol žiadny dôkaz o poškodení ropovodu. Na povrchu zo satelitných snímok nie je nič vidieť. Ukrajinci tvrdia, že ropovod bol poškodený pod zemou, no žiadnych expertov z EÚ na miesto činu nepustili.
Na revanš Viktor Obrán zastavil pôžičku Ukrajine v sume 90 miliárd eur z EÚ. Lídri únie sa na Budapešť hnevali, Orbána kárali, ale od Zelenského vôbec nepožadovali relevantné dôkazy o poškodení ropovodu. V spoločnosti založenej na faktoch, ktorých mali počas covidu lídri a seriózni politici plné ústa, by to mala byť samozrejmosť, no nebola.
Argumenty, že ruská ropa dodávaná cez Ukrajinu nesmie slúžiť na financovanie bombardovania nášho východného suseda sú z morálneho hľadiska jednoznačne správne, ale v reálnom svete politiky skôr zábavné. Ak mali Ukrajinci oprávnené výhrady, mohli sa v minulosti rázne postaviť proti pri schvaľovaní výnimky na dodávky ropy cez Družbu do roku 2027. Nespravili tak.
K čomu vlastne viedla celá „vojna“ o Družbu? Potrestala Putina, zapríčinila porážku Orbána? Ani jedno. Zelenskyj len ukázal, kto je tu pánom. Lídri EÚ sa poslušne prizerali.
Logicky, pretože ruský skvapalnený plyn je loďami dodávaný do prístavov v západnej Európe a kontrakty dostali rovnakú výnimku. Navyše cez severnú vetvu Družby z Ruska cez Bielorusko a Poľsko prúdi kazašská ropa do Nemecka. Áno, cez Rusko. Práve Kremeľ avizoval, že kazašskú ropu prestane cez ropovod dopravovať.
Toľko trochu z európskeho pokrytectva. Lenže Zelenskyj a Brusel dostali ďalší tvrdý úder. Víťaz maďarských volieb Péter Magyar jasne Kyjevu odkázal, že hra sa skončila, je čas okamžite obnoviť dodávky. Inak miliardy eur na Ukrajinu nepôjdu (pridal sa aj Fico). Studená sprcha pre všetkých. Ak by to povedal Orbán, bol by oheň na streche. No povedal to jeho pokoriteľ Magyar, takže Brusel taktne mlčí.
Práve o ruskej rope a vrtochoch Zelenského, presluhujúceho vo funkcii dva roky bez volieb (pre vojnu platí výnimočný stav), hovorili telefonicky Fico a Magyar. Na dva roky presluhovania v poslaneckých laviciach a žiadnej perspektíve vypísania nových volieb sa dokonca sťažujú i poslanci Zelenského strany Sluha národa.
A je tu ďalší aspekt – uzavretie Hormuzského prielivu, ktorý viedol podľa šéfa Medzinárodnej energetickej agentúry k najväčšej energetickej kríze v dejinách. Aj v Kyjeve by mali pochopiť vážnosť situácie. Sankcie ani zastavenie toku ropy na Slovensko a do Maďarska ruskú ekonomiku neruinujú. Naopak, Moskva zvyšuje počas krízy na Blízkom východe export ropy a plynu do Ázie, najmä do Číny (ropy o vyše 30 %). Aj preto, že Washington sankcie na ruskú ropu pozastavil na ďalší mesiac. Sankcie evidentne nefungujú nikde, nielen v Rusku a Iráne. Režimy prežívajú, nepadajú. To by sme si mali pri povýšeneckých moralistických apeloch v postkoloniálnom duchu v Európe konečne uvedomiť.
K čomu vlastne viedla celá „vojna“ o Družbu? Potrestala Putina, zapríčinila porážku Orbána? Ani jedno. Volodymyr Zelenskyj len ukázal, kto je tu pánom. Lídri EÚ sa poslušne prizerali.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.