Rusko a USA: spolupráca imperializmov na úkor ľudu
Počas Trumpovho prvého funkčného obdobia bolo Rusko Spojenými štátmi označené za „revizionistickú mocnosť“ a „bezprostrednú hrozbu pre medzinárodný poriadok“. Bidenova administratíva ho povýšila na „akútnu hrozbu“, keď „narušilo mier v Európe“.
V Národnej bezpečnostnej stratégii z roku 2026 je už však považované za „trvalú, no zvládnuteľnú hrozbu“ pre NATO, pričom európski predstavitelia sú obviňovaní z preháňania nebezpečenstva situácie a nereálnych očakávaní ohľadom výsledku vojny na Ukrajine. Prečo Trump svoj postoj voči Rusku zmiernil?
Zatiaľ čo americká administratíva stupňuje agresívnu politiku na Strednom východe a americkom kontinente, jej vzťah k Rusku prešiel strategickým prehodnotením. Z Moskvy sa stal druhoradý protivník, s ktorým je možná dohoda po tom, ako si Washington určil priority. Keďže za hlavného rivala označil Čínu, nechce dovoliť, aby posilňovala spoluprácu s Ruskom. Z toho dôvodu by Trump uvítal rokovanie o konci vojny na Ukrajine pod svojou záštitou.
V januári dokonca pozval Moskvu a jej bieloruského spojenca na vstúpenie do jeho Rady svetového mieru a v marci jej umožnil vyvážať ropu do Indie bez sankcií. To všetko zrejme preto, aby Rusko motivoval nereagovať na masívny útok USA a Izraela voči jeho spojencovi, Iránu. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov navyše uviedol, že úprava strategického dokumentu USA do veľkej miery korešponduje s predstavami Ruska. Dohoda dvoch imperialistických mocností tak ide na úkor iránskeho a ukrajinského ľudu.
Trump je podľa všetkého pripravený urobiť s Putinom dohodu o rozdelení si Ukrajiny tak, aby neboli poškodené záujmy USA vo východnej Európe.
Trump neberie ohľad na medzinárodné právo a uplatňuje silu hocikde, kde to uzná za vhodné. Po vojenskom útoku na Venezuelu a Irán sa zmocnil ich ropných zdrojov. Pritom naznačuje, že na územiach cárskej ruskej ríše či bývalého Sovietskeho zväzu priznáva rovnaké právo Putinovi. Implicitne sleduje logiku rozdelenia si sveta do vplyvových sfér veľkých imperialistických mocností. Čo dokazuje snahou ostať v centre diplomatických rokovaní medzi Európou, Britániou, Ukrajinou a Ruskom.
K ovládnutiu východnej Európy by došlo už skôr, ak by Putinovu inváziu na Ukrajinu v roku 2022 nezhatil ukrajinský ľud, ktorý ubránil a naďalej bráni suverenitu krajiny. Bez vytrvalého odporu obyvateľstva by Kyjevu nepomohli žiadne zbrane posielané Západom. Na Ukrajine síce vládne pravicová Zelenského vláda ovládaná nacionalistickými a neoliberálnymi politikami, no na rozdiel od agresora nejde o imperialistickú mocnosť. Trump je podľa všetkého pripravený urobiť s Putinom dohodu o rozdelení si Ukrajiny tak, aby neboli poškodené záujmy USA vo východnej Európe.
Podľa politológa Érica Toussainta Trumpa a Putina charakterizujú viaceré spoločné črty. Obaja sú nacionalisti povyšujúci právo svojho národa nad medzinárodné právo a multilaterálne inštitúcie. Preferujú vysoko personalizovaný spôsob riadenia zameraný na lídra, ktorý má byť stelesnením vôle ľudu. Majú homofóbne postoje k právam sexuálnych menšín, podporované konzervatívnymi hodnotami založenými na spiatočníckej podobe kresťanstva.
Okrem toho ich charakterizuje rapídne rozširovanie zbrojárskeho priemyslu a rast vojenskej sily. Zatiaľ čo Trump zastavil vojenskú podporu Ukrajine, európskym štátom v NATO predáva zbrane, ktoré napadnutý štát potrebuje na obranu seba a Európy pred agresorom, pričom Spojené štáty na obchode dobre zarábajú. Vojna na Strednom východe zase Putinovmu režimu zvyšuje výnosy z predaja ropy, čo mu umožňuje udržiavať agresiu voči Ukrajine v chode. Stručne, imperializmus je krvavý obchod.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.