Panika v Austrálii a až beštiálne správanie
Maďarský filozof Béla Hamvas, rodák z Prešova, sa v eseji Svetová kríza pýta: „Existuje vôbec kríza? Nie je to niečo, čo odjakživa existuje? Stále je kríza. Ak človek siahne po najstarších písomných dielach, hneď natrafí na onen svojrázny pohľad, ktorý kritizuje dané obdobie a predpovedá, že ak sa ľudia nepolepšia, čaká ich záhuba.“
Svet je preľudnený. Nadmieru presýtený informáciami. Žijeme v technologicky takej vyspelej civilizácii, aká na tejto planéte neexistovala tisícročia. A predsa sme nikdy neboli takíto neimúnni voči otrasom, globálnym i regionálnym. Zvykli sme si na ilúziu pohodlia, až sme z toho otupeli, stratili empatiu. A ak nám tú ilúziu niekto alebo niečo ohrozí, začneme ceriť tesáky.
Reakcie na krízu, ktorá sa ešte ani nestihla poriadne rozvinúť, obyvateľov Austrálie, tejto, podľa kadekoho najlepšej krajiny na zemeguli, sú všelijaké. Niektorí sa špacírujú po uliciach, prevážajú sa na svojich neznesiteľne hlučných motorkách, strihajú si trávniky, odfukujú spred domu lístie, hrajú golf, fandia na štadiónoch – ako keby sa nechumelilo. Možno netušia, na pokraji čoho sa svet potáca. Bystrejší nelenili a už začali hromadiť pohonné látky i trvanlivé potraviny, legálnou i nelegálnou cestou.
Začiatkom apríla sme sa dozvedeli, že zásoby pohonných látok Austrálii vystačia zhruba na mesiac. Vláda vyzvala obyvateľov, aby nepanikárili, správali sa solidárne, mysleli na druhých. Hm, neviem si to dosť dobre predstaviť. Toto je krajina napohľad bezstarostných ľudí, čo znamená aj značne vysokú mieru bezohľadnosti a sebectva, ktoré sa v pokojných časoch prejavujú na každom kroku. Tak čo sa udeje v období, v ktorom je ohrozený každý jeden občan?
Objavili sa prípady vodičov, ktorí si natankovali plnú nádrž za stovky dolárov a bez zaplatenia zdúchli. Potom prišli správy o pumpároch, ktorí manipulujú s cenami pohonných látok. Vláda vyzvala obyvateľov, aby podvodníkov nahlasovali. Vyskytli sa vodiči, ktorí palivo kradli z nákladiakov. A majitelia nehnuteľností ihneď zvýšili ceny s odvolaním na situáciu na Blízkom východe. Ako súvisí Blízky východ s cenami bytov a nájmov, vie len čert rohatý.
Čiže niektorí Austrálčania, zatiaľ nie väčšina, reagujú na krízu, nemám na to lepšie slovo: beštiálne. Vysoké ceny a vízia nedostatku pohonných látok provokujú v ľuďoch paniku a panické hromadenie zasa vedie ku skutočnému nedostatku. A kruh sa uzatvára. Nik nemyslí, že ak začne haprovať zásobovanie supermarketov, o chvíľu bude aj nedostatok potravín a spustí sa ďalšia vlna paniky. Nikto nemyslí na blížneho svojho, pričom je jasné, že jeden bez druhého neprežijeme.
S cenami tovaru v supermarketoch sa začalo manipulovať už pred vypuknutím ropnej krízy. Istý reťazec zavádzal zákazníkov iluzórnymi zľavami. Ako by to dokázal, keby prv svojvoľne nenadsadil ceny? Manažmenty asi nepovažujú zákazníkov za ľudské bytosti. Beštiálne, fakt na to nemám lepšie slovo.
Austrália sa spolieha na pomoc najbližších ázijských krajín, ktoré doposiaľ vyvážali spracovanú ropu. Lenže aj k nim ropa cestuje z Blízkeho východu. Keď, obrazne povedané, nezvýši v krajine ani kvapka, nebude ako rozvážať potraviny. Kto je dnes pripravený na úplný kolaps hospodárstva i bezpečnosti v krajine?
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.