Priateľstvo, ktoré zaväzuje. O Dni poľsko-francúzskeho priateľstva na prvé výročie Zmluvy z Nancy
Vo vzťahoch medzi štátmi často existujú okrem ich vonkajšieho rozmeru i skryté kultúrne kódy, ktoré, hoci sú na prvý pohľad nebadateľné pre nezainteresovaného pozorovateľa, ich vo svojej podstate spájajú nerozlučnými zväzkami.
V európskej mozaike kódov má svoje miesto poľsko-francúzsky zväzok. Pripomína ho Deň poľsko-francúzskeho priateľstva, ktorý si pripomíname 20. apríla. Bol ustanovený na základe Zmluvy z Nancy, podpísanej 9. mája 2025 premiérom Donaldom Tuskom a prezidentom Emmanuelom Macronom. Tento sviatok je nielen symbolickým gestom, ale je tiež vedomou voľbou, aby sa história pretavila do záväzku a spoločné hodnoty v konkrétne činy.
Zmluva z Nancy otvorila novú kapitolu vo vzťahoch medzi Varšavou a Parížom. Náhodné nebolo miesto ani dátum: Nancy, niekdajšia rezidencia kráľa Stanisława Leszczyńskeho, a Deň Európy, v ktorý bol traktát podpísaný, zdôrazňuje jeho význam vo vzťahu k európskemu spoločenstvu.
Základom poľsko-francúzskych vzťahov sú nielen politické záujmy, ale takisto hlboké kultúrne a spoločenské väzby. Už v roku 1573 poľská šľachta zverila trón Henrykovi Walezymu, čím otvorila jednu z prvých kapitol spoločných dejín. Neskôr prišla spolupráca v 17. storočí, napoleonská epocha, podpora Francúzska pre obnovujúce sa Poľsko v roku 1918 či solidarita s demokratickými premenami konca 20. storočia. Osobitné miesto v tomto rozprávaní má Maria Skłodowska-Curie – symbol spolupráce ponad hranice. Výročie uloženia ostatkov jej a jej muža Pierra Curieho v parížskom Panteóne sa stalo dátumom pre spoločných sviatok.
Poľsko-francúzske väzby dnes nachádzajú svoje praktické rozvinutie v oblasti bezpečnosti a hospodárstva. Zmluva z Nancy zaväzuje k spoločnému úsiliu. Poľsko a Francúzsko deklarovali vzájomnú podporu v prípade hrozby, čím podporili európsky bezpečnostný pilier.
Priateľstvá medzi národmi, podobne ako tie medzi ľuďmi, nie sú dané raz a navždy. Je potrebné sa o ne starať, obnovovať ich a stále nanovo definovať.
Rozvíja sa intenzívna ekonomická spolupráca, pričom spoločné projekty dnes zahŕňajú priemysel a energetiku, vrátane jadrovej. A tiež inovácie, vedecký výskum a kozmické technológie. Toto partnerstvo má veľmi konkrétny rozmer: posilňuje konkurencieschopnosť oboch ekonomík a buduje ich odolnosť voči globálnym hrozbám.
Nemenej dôležitý je kultúrny a spoločenský rozmer, ktorý dáva spolupráci hlbší zmysel. Kultúrna sezóna Poľsko-Francúzsko, plánovaná na rok 2027, sa má stať priestorom pre stretnutia umelcov a intelektuálov, s osobitným zreteľom na mladú generáciu.
Deň poľsko-francúzskeho priateľstva si pripomenieme aj v Bratislave. Prvkami našich spoločných osláv bude symbolické vyvesenie vlajok Poľska a Francúzska na žrdiach našich diplomatických misií, informačná kampaň o veľkých postavách našich spoločných dejín na sociálnych sieťach či premietanie filmu Danton v réžii Andrzeja Wajdu, ktorý je príkladom bohatej kinematografickej spolupráce.
Súčasná Európa potrebuje práve takéto partnerstvá: zakorenené v histórii, no zamerané na budúcnosť. Poľsko a Francúzsko tým, že konajú spoločne, nielen podporujú vlastnú bezpečnosť a rozvoj, ale takisto spoluvytvárajú stabilitu celého kontinentu. Zmluva z Nancy je výrazným signálom, že obe krajiny chcú byť za túto budúcnosť spoluzodpovedné. Pri oslave 20. apríla sa nepozeráme iba do minulosti, ale predovšetkým do budúcnosti.
Veríme, že väzby, ktoré spájajú Poľsko a Francúzsko, sa budú naďalej rozvíjať – pre dobro našich občanov a pre silu celej Európy. Lebo priateľstvá medzi národmi, podobne ako tie medzi ľuďmi, nie sú dané raz a navždy. Je potrebné sa o ne starať, obnovovať ich a stále nanovo definovať. Deň poľsko-francúzskeho priateľstva pripomína, že je to úloha nielen pre politikov, ale pre nás všetkých.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Komentáre | | pred 9 mesiacmi | 21
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.