Najnovšie

Koniec tradičnej politiky a začiatok hazardu s civilizáciou. Gladiátorské zápasy online

Donald Trump je učebnicovým prípadom toho, že keď sa tradičné politické štruktúry prestávajú správať zodpovedne a profesionálne, dokáže ich poraziť človek, ktorý medzi ne vstúpi z iného prostredia. Po prvom, a najmä po druhom zvolení za hlavu štátu v sebe nezaprie pomerne úspešného obchodníka. Ako ostrieľaný biznismen vyjednáva prikazovaním, vydieraním i vyhrážaním sa svojim oponentom, ale aj spojencom – ak sa tak dajú ešte dnes nazvať.

Svetozár Krno, politológ a expedičný turista
10.4.2026 14:00
odoberať
Google News
zdieľať

Opierajúc sa o vojenský arzenál používa rétoriku ponižujúcu iné štáty, lídrov aj ich rodinných príslušníkov. Rešpektuje iba silných súperov. Na jeho drsné i vulgárne výroky si pomaly zvykáme. Berieme ich ľahostajne, ale zabúdame na to, že ide o lídra superveľmoci s obrovským jadrovým potenciálom, ktorú USA dvakrát využili v Japonsku proti civilnému obyvateľstvu – 6. augusta 1945 v Hirošime a o tri dni v Nagasaki.

Do karát mu hrá skutočnosť, že značná časť verejnosti stále ešte ekonomicky najvyspelejšieho sveta, ktorý sme donedávna nazývali euroatlantickým, mu drží palce. Vďaka moderným technológiám sa díva na rinčanie zbraní doma v teple a suchu pri monitore ako na počítačovú hru či hokejový zápas. Tí krvilačnejší a cynickejší z nás pripomínajú členov tzv. lepšej spoločnosti v antickom Ríme, ktorí sa chodili zabávať na gladiátorské zápasy.

Americký prezident tesne pred dohodnutým prímerím pohrozil zničením celej civilizácie. Nebral pri týchto slovách do úvahy fakt, že Irán (kedysi Perzia) možno priradiť k takým matuzalemským štátom, ako sú Čína, India alebo Grécko. Tam sa zrodilo dávno pred kresťanstvom jedno z najstarších existujúcich monoteistických náboženstiev – zoroastrizmus.

Po dobytí Babylonskej ríše v 6. storočí pred naším letopočtom tam vznikol aj prvý štátny dokument napísaný na valci, ktorý garantoval v náznakoch to, čo dnes nazývame ľudské práva. Kráľ Kýros II., ktorý ho vydal, prepustil z babylonského zajatia uväznených Židov, čo spomína aj Biblia. Aj to sú paradoxy dejín.

Prvý známy teoretik vojny, ktorý sa narodil v Číne krátko po ňom, Sun-c’, napísal, že najlepšia vojna je tá, ktorá sa nezačala. To, že sa dnešní mocní riadia inými princípmi, súvisí i s totálnym zlyhaním diplomacie ako dôležitej súčasti politiky.

Zhodou okolností aj prvé záznamy o vyjednávaní, ktoré včas zastavilo tasenie meča, pochádzajú z Blízkeho východu, z Mezopotámie. Napriek tradíciám, kvalitným školám, tisícom učebníc o diplomacii a mnohonásobkom pracovníkov v tejto oblasti sú vojnové požiare v posledných dekádach čoraz častejšie a, čo je horšie, aj hrozivejšie.

Rokovať a dohodnúť sa s reprezentantmi s podobnou politickou kultúrou a tradíciou nie je umením. Kompetentného diplomata, ktorých je, ako sa ukazuje, ako šafranu, poznáme podľa toho, či sa dokáže stretnúť so zástupcom celkom iného zmýšľania, viesť s ním dialóg a dohodnúť sa. Každý iný výsledok predstavuje profesionálne zlyhanie.

Samotné zastavenie bojov neznamená oživenie dobrého mena diplomacie a návrat k humanistickým hodnotám. Ide iba o kalkul, „biznis politiky“ vyvolaný obavami z následkov zablokovaného Hormuzského prielivu.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy