Eurofondy za reformy? Mimoriadne potrebujeme jednu reformu. Zhodneme sa?

Pohľad na štruktúru samospráv odkryje dlhodobú realitu a naznačí trendy. Viaceré relevantné čísla poslúžia ako kompas, ktorý ukáže šírku problému aj jasnosť východísk.

Čísla ako kompas

V roku 2024 pôsobilo na Slovensku 2 927 územných samosprávnych jednotiek, pričom 2 až 63 % z nich malo menej ako tisíc obyvateľov; 84 % obcí má menej ako dvetisíc obyvateľov. Priemerná veľkosť slovenskej samosprávy je 1 865 obyvateľov. Až 2 661 obcí takmer z 2 900 má menej ako tritisíc obyvateľov.

Nemali by sme zabudnúť ani na mestá. Síce ich máme 141, ale menej ako v desiatich z nich žije viac ako 50-tisíc obyvateľov. Dokonca viac ako dve desiatky miest majú pod päťtisíc ľudí s trvalým pobytom. Východiskom je systematická podpora medziobecnej spolupráce. Presne to, čo na Slovensku dlhodobo chýba.

Mimoriadne potrebujeme reformu samosprávy. Nebude možné oddeliť od nej ani miestnu štátnu správu. Centrá zdieľaných služieb sa ponúkajú ako užitočné východisko.

Fragmentovaná sídelná štruktúra vytvára situáciu, v ktorej menšie samosprávy veľakrát nedisponujú adekvátnymi personálnymi ani finančnými kapacitami. Z objektívnych dôvodov majú svoje limity, ktoré obmedzujú všestranný rozvoj územia, teda základnú filozofiu poslania obce.

Združovanie nie je zvláštnosť

Samosprávy však majú so združovaním skúsenosti. Napríklad matrika nie je samozrejmosť ani bežná vec v každej obci. Matričných obvodov je na Slovensku niečo viac ako 970. Vedú pôrodnú, úmrtnú aj sobášnu matriku. Odborne zdatné matrikárky sú oporou pre každého, kto služby matriky potrebuje, a systém, kde matrika nepatrí každej obci, sa osvedčil a je udržateľný. Mestá aj obce sa v minulosti združovali na spoločné zabezpečovanie prenesených kompetencií. Teda tých, ktoré si štát v samosprávach objednáva a predpokladá, že samosprávy ich budú vykonávať efektívnejšie ako on.

V minulosti pôsobilo na Slovensku minimálne 190 spoločných obecných úradov. Líšia sa veľkosťou, počtom združených obcí a rozsahom úsekov. Od roku 2018 bolo 90 % zo všetkých obcí na Slovensku aspoň raz súčasťou spoločného obecného úradu na niektorom úseku, pričom najviac obcí pôsobilo na úseku stavebného poriadku (83 %). Podľa toho, čo obce deklarujú ministerstvu vnútra, v roku 2024 ani na jednom z úsekov nespolupracovalo 56 % všetkých obcí. Počet spoločných obecných úradov medzičasom klesol na 77. Aby toho nebolo málo, štvrtina z nich má menej členov ako štyri samosprávy. Model združovania na prenesený výkon sa začal rozsypávať.

Úspech v skúške správnosti

Kombináciou plánu obnovy a eurofondov za deväť mesiacov na Slovensku vzniklo pilotných 21 centier zdieľaných služieb. Sú to v podstate strechy spoločných úradov, ktoré pre 700 samospráv s viac ako pol milióna obyvateľmi, zabezpečujú servis v kombinácii originálnych a časti prenesených kompetencií. Projekt je pilotný, ale ukázal, že systematická podpora medziobecnej spolupráce má význam pre združovanie samospráv.

Ministerstvo vnútra sa pýtalo komunálnych lídrov, ktorých zastupiteľstvá sa rozhodli vstúpiť do centier zdieľaných služieb. Nie preto, aby s nimi udržiavalo nejakú komunikáciu, ale pre odstránenie nedostatkov. Nech pilotný projekt vytvorí systémový nástroj.

Anketa potvrdila správnosť združovania obcí, ale veľa naznačila. Nastavila zrkadlo pilotnému projektu aj vzťahom medzi obcami. Z ankety vyplýva, že až 78,4 % oslovených starostov vidí prínos v začlenení svojej obce do centra zdieľaných služieb. Pre 59 % z nich ide o lepšiu kvalitu služieb. Celkovo 55 % obecných lídrov považuje fungovanie obcí pod jednou strechou za prínos pre efektívnejší výkon agendy. Finančné úspory vyplývajúce zo spolupráce vníma pozitívne 44 % oslovených starostov. Rozširovanie agendy poskytovanej obci alebo občanom správne hodnotí 42 % starostov. Prínos v personálnej stabilite vidí viac ako tretina oslovených.

Z balíka informácií stojí za pozornosť aj fakt, že 74,4 % komunálnych lídrov považuje skladbu vykonávanej agendy za pozitívnu, lebo boli zohľadnené ich požiadavky. Anketa odkryla aj problémy, ktoré sú skôr o osobnom prístupe ako o systémovej chybe. Napriek tomu je potrebné ich odstrániť, lebo je to lepšie, ako niektorých od spolupráce odradiť.

Eurofondy za reformy?

Slovensko, tak ako ostatné členské krajiny Európskej únie, sa pripravuje na nové eurofondové obdobie. V mnohom bude iné. Napríklad aj tým, že časť nových eurofondov môžeme využiť na reformy. Mimoriadne potrebujeme reformu samosprávy. Nebude od nej možné oddeliť ani miestnu štátnu správu. Centrá zdieľaných služieb sa ponúkajú ako užitočné východisko. Dokážu spojiť samosprávy pod administratívnu strechu. Nebudú to úradnícke fabriky, ale skôr strecha na spoločný výkon originálnych aj spresnených kompetencií. Toto je ideálna štartovacia čiara k podpore medziobecnej spolupráce a pomerne významný krok k modernizácii samospráv.