Vojna v Iráne: v mene Boha či v mene zisku?
Na starom kontinente sme sa k sekulárnemu štátu, v ktorom sme oddelili svetské od náboženského, dopracovali po dlhodobých skúsenostiach.
Hinduisti podobne ako naši predkovia vzývajú veľa božských bytostí s mnohými ľudskými slabosťami. Moderná európska politická kultúra sa však vytvárala v inom prostredí.
V monoteizme je jediný Boh dokonalý a všemocný. Keď túto predstavu transformujeme do bežného politického života, hrozí nám, že politické strany a ich lídrov začneme považovať za stelesnenie absolútnej pravdy. Preto teokraciu, ktorá aj v bežnom živote náboženské nadraďuje nad svetské, nepovažujeme za produktívny a slobodný model.
Irán po druhej svetovej vojne zažil modernizáciu, ekonomický rozvoj, demokratické oživenie a začal rozhodovať o vlastných energetických zdrojoch. Americká CIA a britská MI6 však proti premiérovi Mohammadovi Mosaddekovi zorganizovali prevrat, po ktorom nastúpila štvrťstoročná vláda šacha Mohammada Rezu Pahlavího.
Monarcha vystupoval v zahraničí veľmi kultivovane, ale doma vytvoril represívnu diktatúru s povestnou tajnou službou SAVAK, čo euroatlantickým spojencom neprekážalo. V Iráne to vrelo, až kotol praskol. Z mnohých alternatív po páde monarchie zvíťazila tá organizačne najpripravenejšia – dnes vládnuca teokracia.
Vojnu v okolí Perzského zálivu mainstream interpretuje ako konflikt demokratického sveta proti spiatočníckej vláde ajatolláhov. Vojensky najsilnejšia superveľmoc spĺňa formálne ústavné a inštitucionálne predpoklady toho, čo sa v mnohých učebniciach nazýva liberálna demokracia.
Keď si však vypočujeme argumentáciu jej demokraticky zvolených lídrov, cítime aj niečo iné. Spomeňme si na Georgea Busha ml., ktorý po páde Dvojičiek argumentoval pri zásahu v Afganistane križiackou výpravou.
Aj jeho nasledovníci sa usilujú preniesť zodpovednosť za rozpútanie vojny na niekoho iného, dokonca na samého Boha. Nikto však nedokázal, že je v Božom záujme – a v tomto prípade je jedno, či v neho veríme, alebo nie – aby tak masovo rinčali zbrane. Vojnychtiví katolíci, protestanti aj ateisti ignorujú výroky Vatikánu o tom, že svätý môže byť iba mier, ale nie vojna.
U militaristov, aj keď sa pasujú za veriacich, stojí nad Bohom koristnícky zisk. Nemecký filozof a vojenský analytik Friedrich Engels pred pol druha storočím prirovnal modernú bojovú loď k plávajúcej továrni na plytvanie peniazmi. Vo vojnových rokoch profituje hŕstka privilegovaných ľudí, ale prehráva spoločnosť ako taká.
Mnoho protichodných koncepcií a pokusov vytvoriť politické systémy podľa jediného bezchybného vzoru napokon na súde dejín dopadlo takmer rovnako. Násilný export svojich predstáv do geograficky a kultúrne vzdialených krajín vyvolal bumerangový efekt. Žijeme v obrovskom tempe, presýtení zaujímavými, ale najmä jalovými informáciami.
Niet času sadnúť si, zamyslieť sa a porovnať zámery kľúčových politických rozhodnutí s ich výsledkami. Ako sa skončili krvavé a ekonomicky strašne drahé zásahy v Afganistane, Iraku a Líbyi? Je nešťastím sekularizovaných európskych lídrov, ktorí stratili vplyv na okolitý svet, že si tieto veci, ktoré bijú do očí už roky, neuvedomujú.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.