Poučí sa Bratislava z výstavby petržalskej električky?

Na tlačovej konferencii pri slávnostnom spustení električky v lete 2025 chýbali zástupcovia ministerstva dopravy aj bývalého vedenia Bratislavy, ktoré sa na projekte vo fáze plánovania spolupodieľalo. Primátora Matúša Valla sa vtedy novinár trikrát spýtal, aký podiel zodpovednosti nesie za problémy s dokončením stavby – ani raz na otázku neodpovedal. Ktoré konkrétne rozhodnutia mali negatívny dosah na napredovanie výstavby a dokončenie trate?

Problémy s realizačnou fázou

Po prevzatí schváleného projektu so všetkými potrebnými povoleniami a s jasným financovaním z eurofondov nové vedenie mesta, ktoré vzišlo z volieb v roku 2018, pod vedením Matúša Valla ešte zasahovalo do projektu. Ak by sa nerobili zmeny v projekte a bolo by sa začalo so stavbou v roku 2019, stihlo by sa financovanie z eurofondov z obdobia 2014 až 2020 (s dočerpaním v roku 2023).

So stavbou sa začalo teda až po troch rokoch, v novembri 2021, keď sa podpísala zmluva so zhotoviteľom. Stavbu zabrzdil na niekoľko mesiacov fakt, že zmluva so zhotoviteľom obsahovala vysúťažené sumy ešte z roku 2019, spred obdobia pandémie. Od začatia pandémie ceny materiálov rapídne stúpli a nevedno prečo ich ekonómovia neprepočítali.

Financovanie sa prenieslo do iného eurofondového obdobia. To však znamenalo, že (nové) peniaze mohli byť použité na niečo iné – na nejaký nový investičný projekt. Primátor Vallo povedal, že podľa zhotoviteľa administratívna časť čerpania peňazí je u nás pomalá a rezorty nedávajú výzvy načas. Na fázovanie financovania však naliehalo hlavné mesto – tlačilo na ministerku investícií Veroniku Remišovú a minister dopravy Andrej Doležal mu to umožnil.

Aká je zodpovednosť politikov?

Práce realizovala vysúťažená skupina dodávateľov, ktorej súčasťou bolo aj španielske konzorcium. To sa počas prác rozpadlo. Krátko po spustení električky primátor povedal, že verejné obstarávanie je slabý bod, pretože sa s vysúťaženým zhotoviteľom nemôže prestať spolupracovať do dokončenia stavby, aj keď nemá dobré referencie. Valla však upozorňovali, aby ako jednu z podmienok súťaže nedával najnižšiu cenu (podmienky nastavuje hlavné mesto a schvaľuje zastupiteľstvo).

Namiesto marketingových aktivít s cieľom pozitívnej propagácie by sa mal bratislavský primátor Vallo pozrieť do zrkadla a poučiť sa z vlastných zlyhaní.

Obyvatelia Bratislavy sa sťažovali, že na stavbe nebol stavebný ruch. Čo robil stavebný dozor? Existuje stavebný denník stavebného dozoru? Vie niekto povedať, koľko bolo robotníkov na stavbe? Ak vznikli omeškania, malo sa pracovať celý deň i v noci. Na koľkých kontrolných dňoch sa zúčastnil primátor? Má politik, respektíve vedenie mesta kontrolovať stavbu, aby napredovala dohodnutým tempom? To nie sú „kozmetické“ dotazy, ale zásadné otázky verejnej politiky, ktoré by nemali občania (voliči) prehliadať.

Neboli dodržané ani plánované časy spustenia trate (nie dodania, dodať sa môže len dokončená stavba). Podľa prvých plánov mal celý proces trvať dva roky a štyri mesiace, teda 28 mesiacov. Už teraz od začiatku ubehlo 53 mesiacov, pritom stavba stále nie je riadne skolaudovaná.

Medzičasom sa v Brne počas pandémie postavil nový električkový tunel i trate. Vrátane prípravných činností realizácia prebiehala od októbra 2019 do decembra 2022. Od začiatku pandémie covidu čelilo mesto viacero komplikáciám, napríklad obmedzenému pohybu či výpadku pracovníkov (najmä zo Slovenska – musela sa nájsť náhrada). Projekt bol spolufinancovaný z českého Operačného programu Doprava 2014 – 2020, financovaný z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Primátor Vallo sa neraz vyhováral, že stavba mešká aj kvôli pandémii, vojne na Ukrajine či štátu. Dokonca povedal, celý projekt, ktorého realizáciu vedenie mesta manažovalo, mohol dopadnúť ako tunel Višňové. Tejto technike sa v žargóne politickej komunikácie hovorí vrtenie psom. Politik zveličí krízu, aby odviedol pozornosť od zlyhania či škandálu.

Na viaceré otázky ešte nemáme vyčerpávajúce odpovede: Aká je (bude) konečná cena petržalskej električky? Aký podiel na financovaní tvorili eurofondy a nezlyhalo mesto pri ich čerpaní? Aký podiel financovania mali mesto a štát? Ide o transparentnosť.

Matúš Vallo pred voľbami v roku 2018 hovoril, že pre Bratislavu vysníval lepšiu budúcnosť. Tvrdil, že hlavné mesto potrebuje primátora, ktorý dokáže pochopiť jeho veľké príležitosti. Vzťah občana k demokracii sa začína na komunálnej úrovni. Namiesto marketingových aktivít s cieľom pozitívnej propagácie ako jazda vianočnej električky po nedokončenej stavbe v decembri 2024, ktorá skôr vyzerala ako jazda v Potemkinovej dedine, by sa mal primátor pozrieť do zrkadla a poučiť sa z vlastných zlyhaní.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.