Náboženský fundamentalista Hegseth, Irán ako armagedon, príchod Mesiáša a Božie kráľovstvo. To určuje americkú politiku
V utorok náhle rezignoval riaditeľ amerického Národného protiteroristického centra Joe Kent, ktorý uviedol, že nemôže „s čistým svedomím“ podporiť vojnu proti Iránu. Podľa neho Irán „nepredstavoval priamu hrozbu pre USA“ a konflikt bol vyvolaný tlakom Izraela a jeho silnej americkej lobistickej siete.
Jeho slová ukazujú na zjavné rozpory v americkom správaní. Vojny na Blízkom východe, do ktorých sa USA za posledných šesť desaťročí priamo či nepriamo zapojili, boli oficiálne prezentované ako obrana národnej bezpečnosti USA, ochrana svetového poriadku či boj proti terorizmu. V skutočnosti ich tieto vojny stáli obrovské zdroje, poškodili ich povesť a zvýšili nepriateľstvo moslimov voči USA. Pri mnohých z týchto konfliktov sa viedli polemiky, či Američania skutočne hájili svoje hodnoty, alebo záujmy Izraela.
Biblické proroctvá a minister Hegseth
Za konaním USA v poslednom období však nemusí byť len izraelský lobing. Čoraz viac sa ukazuje, že vojnu s Iránom nemožno chápať len ako strategický konflikt o jadrový program či regionálny vplyv. Ide aj o náboženskú ideológiu, ktorá prepája americkú kresťanskú pravicu s izraelskou nacionalistickou pravicou a Blízky východ vníma ako miesto napĺňania biblických proroctiev.
Médiá v USA sa v súčasnosti venujú škandálu v americkej armáde, keď stovky vojakov podali Nadácii pre náboženskú slobodu podnety za výrazný nárast agresívnej náboženskej indoktrinácie v armáde, ku ktorej má dochádzať od nástupu ministra obrany Peteho Hegsetha do funkcie. Vojaci mali byť presviedčaní, že vojna proti Iránu je súčasť biblických proroctiev o konci času a že prezident Donald Trump je Ježišom vyvolený a predurčený rozpútať armagedon, teda posledný boj medzi dobrom a zlom pred príchodom Mesiáša.
Pete Hegseth, ktorý má na hrudi vytetovaný jeruzalemský kríž, náboženský symbol spojený s križiackymi výpravami, sa už nejaví len ako výstredná postava, ale skôr ako presvedčený náboženský radikál. Spolu s viacerými Trumpovými blízkymi spojencami patrí k protestantskému kresťansko-sionistickému hnutiu, ktoré má v USA milióny prívržencov. Toto hnutie je založené na presvedčení, že kresťania majú povinnosť podporovať a chrániť Židov v súlade s biblickými prikázaniami – teda že Izrael má zvíťaziť nad svojimi nepriateľmi, vyhnať ich zo svojho územia a znovu postaviť Tretí chrám.
Kresťanský sionizmus preto výrazne ovplyvňuje politiku USA a jeho spojenie s mocou vedie k rozhodnutiam, ktoré formujú vojny aj celý región.
Vplyv tohto prúdu v USA zosilnel už za prvej administratívy Donalda Trumpa, ktorého tím zahŕňal kresťanských sionistov (nazývaní aj evanjelikáni alebo evangelikáni). Kroky ako presun ambasády do Jeruzalema či uznanie Golanských výšin mali pre mnohých aj náboženský význam. Aj napätie s Iránom možno v tomto rámci chápať ako súčasť širšieho teologického naratívu smerujúceho k apokalyptickým očakávaniam.
Izrael, evanjelikáni a Boží plán
Na pochopenie sa treba vrátiť k dejinám sionizmu (hnutie založené na židovskom nacionalizme koncom 19. storočia), ktorého korene siahajú k protestantskému kresťanstvu po reformácii, keď sa myšlienka návratu Židov do Palestíny začala chápať ako súčasť Božieho plánu. Sionizmus bol do veľkej miery formovaný protestantským prostredím, ktoré jeho vzniku predchádzalo o stáročia. Myšlienku návratu Židov do Palestíny podporovali európski protestanti ešte pred vznikom moderného sionizmu. Aj britská podpora vzniku židovskej domoviny v roku 1917 preto nebola len politická, ale vychádzala zo širšieho náboženského a intelektuálneho prúdu.
Tzv. šesťdňová vojna v júni 1967 dala nebývalý impulz pre rôzne odtiene kresťanského (prevažne protestantského) fundamentalizmu v USA i v Európe. Izrael vtedy dosiahol pozoruhodné víťazstvo, keď dobyl „biblické územia“ Judeu a Samáriu (Západný breh Jordánu) a Sinajský polostrov. Evanjelikáni boli presvedčení, že zbrane Izraelčanov boli vedené Božím zámerom a že výsledok bojov predznamenal príchod „konca času“.
Od sedemdesiatych rokov sa preto kresťanskí sionisti stali významnou záujmovou a nátlakovou loby vo vnútropolitickom živote USA a neúnavnými propagátormi sionistických ideálov v Európe, USA aj v Izraeli samotnom.
Evanjelikálne skupiny výrazne prispeli k tomu, že tieto myšlienky sa stali politicky vplyvným diskurzom. Milióny amerických veriacich vnímajú Izrael ako jadro Božieho plánu na koniec času a považujú konflikt s protivníkmi Izraela, najmä s Iránom, za nevyhnutný krok k návratu Krista. V židovskej tradícii má prísť Mesiáš z Dávidovho rodu a nastoliť večné kráľovstvo. Evanjelikáni však veria, že tomu bude predchádzať obdobie veľkého utrpenia, po ktorom Mesiáš príde, a niektorí preto vnímajú vojnu s Iránom ako začiatok cesty k armagedonu a Božiemu kráľovstvu.
Najväčším rizikom tejto logiky je, že mení medzinárodnú politiku na nástroj napĺňania náboženských proroctiev. Konflikty sa tak stávajú súčasťou doktríny, kde mier nie je cieľom, ale len prechodnou fázou. Kresťanský sionizmus preto výrazne ovplyvňuje politiku USA a jeho spojenie s mocou vedie k rozhodnutiam, ktoré formujú vojny aj celý región. Tento prístup vysvetľuje, prečo niektoré konflikty na Blízkom východe viac pripomínajú napĺňanie náboženských vízií než racionálnu politiku.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Komentáre | | pred 7 mesiacmi | 23
Kto podporuje Irán? Dejú sa prekvapenia
Komentáre
|
|
pred 7 mesiacmi
|
6
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.