Ako Brazília, India, EÚ, Kanada a iné krajiny môžu vzdorovať diktátu veľmocí

V napätom novom prostredí, kde USA a Čína dominujú medzinárodnému systému a Rusko sa ho pokúša narušiť, kanadský premiér Mark Carney v januári varoval, že „stredné mocnosti musia konať spoločne“.

Čo presne to však znamená?

Môžu „stredné mocnosti“ posilniť existujúce multinárodné inštitúcie, ako je OSN? Môžu v oblastiach, kde sa ich záujmy zhodujú, spolupracovať v prospech ochrany spoločného dobra? Je mnoho dôvodov na skepticizmus. Ak však teraz nenájdu spôsob, ako sa presadiť, budú trpieť v budúcnosti ovládanej USA a Čínou.

Súčasná geopolitická situácia našťastie ponúka stredným mocnostiam príležitosti. Koalície ochotných strán, ako sú Európska únia, India, Japonsko, Brazília, Kanada a ďalšie, by mohli spolupracovať na posilnení finančnej a politickej podpory inštitúcií, ako sú OSN, Svetová banka, Medzinárodný menový fond a Svetová obchodná organizácia.

Určite bude ľahšie posilniť existujúce inštitúcie ako budovať nové: USA a Čína by mohli podkopať všetko, čo sa ostatné mocnosti pokúsia vybudovať. USA, Čína a Rusko stále disponujú značnou silou, aby odolali hlbším reformám v Bezpečnostnej rade OSN. Preto by malo byť cieľom zachovať inštitúcie, ktoré sú voči vystúpeniu USA a dominancii Číny najzraniteľnejšie.

Materiálové a vojenské výhody USA a Číny v oblasti bezpečnosti stále spôsobujú, že väčšina stredných mocností je závislá od zladenia sa s USA v koordinácii vojsk, vývoja zbraní a delenia sa o spravodajské informácie. Objavujú sa však výnimky. V dôsledku vojny Ruska proti Ukrajine sa v Európe začala koordinácia obrany, hoci si tento proces stále vyžaduje značný čas, peniaze a politickú vôľu.

India v dôsledku dlhodobého súperenia s Čínou, nízkej kvality ruských obranných produktov a pochybností o dlhodobej spoľahlivosti USA nadviazala užšie bezpečnostné a obchodné vzťahy s Európou. Obrannú spoluprácu prehĺbili Európa a Kanada, čo odzrkadľuje spoločné obavy o smerovanie USA. Japonsko, Južná Kórea, Saudská Arábia a Turecko by mohli potenciálne vyvinúť vlastné odstrašujúce jadrové prostriedky.

Nové ekonomické dohody

V ekonomike bude hedžing stredných mocností o niečo jednoduchší, pretože USA a Čína sú v obchode, investíciách, stanovovaní noriem a vo financovaní rozvoja menej dominantné ako v bezpečnosti. V tejto oblasti sa už odohral reálny pokrok.

Nedávne obchodné dohody EÚ s Indiou a Mercosurom (Argentína, Brazília, Paraguaj, Uruguaj) sú historické svojím rozsahom a dosahom. Snaha Kanady sprostredkovať dohodu medzi EÚ a na Áziu zameranou Komplexnou a progresívnou dohodou o transpacifickom partnerstve by mohla priniesť hlboké výhody (hoci by to bolo mimoriadne zložité).

Brazília disponuje bohatými zásobami vzácnych zemín a diverzifikuje svoje dodávateľské reťazce mimo USA, najnovšie do Indie. To isté môžu urobiť aj iné stredné mocnosti, ktoré majú kritické nerastné suroviny.

Stredné mocnosti, ktoré sa cítia zraniteľné voči vplyvu USA a Číny, môžu uzatvárať kolektívne dohody o hospodárskej bezpečnosti. Takéto dohody by zaväzovali ochotných členov koordinovať reakcie na jednostranné colné tlaky alebo porušenia existujúcich obchodných dohôd či pravidiel Svetovej obchodnej organizácie spôsobom podobným ustanoveniu NATO o vzájomnej obrane (článok 5).

Na dosiahnutie tohto cieľa však vlády stredných mocností musia prekonať domáci odpor voči ústupkom potrebným na uzavretie nových obchodných dohôd.

Vo sfére technológií čelia stredné mocnosti ešte zložitejšiemu prostrediu. Na jednej strane im rivalita medzi USA a Čínou umožňuje oportunisticky sa pohybovať medzi dvoma dominantnými hráčmi. Na druhej strane neexistujú žiadne multilaterálne inštitúcie, ktoré by stanovovali pravidlá na zabezpečenie predvídateľnosti technologických inovácií a ich využívania.

To platí najmä v prípade umelej inteligencie. Prevládajúca dominancia severoamerických a čínskych firiem ponecháva stredné mocnosti bez väčšej vyjednávacej sily alebo spoločnej rozvojovej stratégie. Možno by spoločnosti v Európe, Kanade alebo Indii mohli spolupracovať na vyvinutí vlastnej umelej inteligencie, ktorá by bola k dispozícii za nízku cenu alebo zadarmo.

To by však bolo nákladné a časovo náročné a mnohé vlády už teraz čelia ekonomickým a geopolitickým tlakom.

Spoločné smerovanie

Vo všeobecnosti je najväčšia výzva pre stredné mocnosti hľadanie spoločných záujmov v rôznorodej skupine. Kým západní lídri mimo USA sa zhodujú, že medzinárodný poriadok založený na pravidlách stojí za ochranu, mnohí na globálnom Juhu poukazujú na to, že západné hodnoty nie sú univerzálne.

Akákoľvek stratégia stredných mocností, ktorá by s nezápadnými krajinami naďalej zaobchádzala ako s prijímateľmi pravidiel a nie ako s partnermi pri ich tvorbe, je odsúdená vytvoriť prázdne aliancie a slabé inštitúcie.

Preto akákoľvek stratégia a architektúra stredných mocností, ktorá by s nezápadnými krajinami naďalej zaobchádzala ako s prijímateľmi pravidiel a nie ako s partnermi pri ich tvorbe, je odsúdená vytvoriť prázdne aliancie a slabé inštitúcie. Jedinou cestou vpred je riešiť otázky, ktoré sú pre vlády globálneho Juhu najnaliehavejšie: investície do rozvoja, riadenie dlhu, financovanie opatrení v oblasti klímy a prístup k technológiám.

Napriek týmto mnohým výzvam stredné mocnosti vedia, že príležitosti na ochranu svojich záujmov pred dominanciou USA a Číny nebudú trvať navždy. Ak nebudú konať, dve najväčšie svetové mocnosti uzavrú bilaterálne dohody – v oblasti infraštruktúry, digitálnych systémov a bezpečnosti – v celom rozvojovom svete. Len čo sa tak stane, bude pre ostatných oveľa ťažšie kontrolovať dominanciu USA alebo Číny.

Carneyho varovanie „ak nie sme pri stole, sme na jedálnom lístku“ silne rezonovalo v mnohých vládach. Otázkou teraz je, či vôbec a ako efektívne dokážu prekaziť plány kuchárov.

© Project Syndicate 1995–2026 www.project-syndicate.org