Lobing potrebujeme dostať do paragrafov

Pri jeho legislatívnom ukotvení je dôležité vnímať pomerne veľa faktorov, aby sme si ho nezamieňali s verejnou kontrolou ani ním nenahrádzali občiansku participáciu.

Otvorené diskusie

Od polovice minulého roka bola téma lobingu skloňovaná na viacerých okrúhlych stoloch, samostatných stretnutiach, komparáciou jeho úpravy v iných štátoch. V téme neboli ignorované ani mimovládne organizácie, ani priemyselníci pôsobiaci v rámci aj mimo tripartity. Priestor na diskusiu využili tiež viaceré zahraničné obchodné komory.

Zástupcovia samospráv nechýbali ani pri jednom okrúhlom stole. Mnohé opatrenia, aj z aplikačnej praxe, predstavili priamo zainteresovaní experti z Nemecka. Inými slovami, nikto z tých, ktorí mali záujem, nezostal za dverami. Na decembrovom rokovaní to ocenili aj členovia Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie.

V tomto trende budeme pokračovať i v ďalšom otvorenom formáte, kde bude návrh zákona predstavený. Problematika si však žiada krátku rekapituláciu. Nie kvôli pripomenutiu aktivít či participačným procesom, ale kvôli duchu zákona, ktorý dostáva paragrafy.

Samotné diskusie odkryli viacero odlišných postojov a naznačili neraz až opačné predstavy. Kým podľa niekoho by mal lobing siahať až po úradníkov na okresných úradoch a odborných zamestnancov v samosprávach, podľa iných by postačovala minimalistická verzia vo vzťahu k politikom na najvyšších priečkach verejnej moci.

Veľká dilema vznikla pri predstavovaní trestov za porušenie pravidiel. Čo je väčší trest: ponechať človeka v zozname lobistov s poznámkou, že porušil pravidlá, alebo veľmi rýchlo urobiť jeho výmaz z registra lobistov?

Otvorené diskusie odkryli odlišné predstavy, ale spojili v principiálnych filozofických očakávaniach. V očakávaniach toho, že zákon bude regulovať lobing v rámci jeho vymedzenia. Bez ohľadu na to, či bude pozitívne vymedzenie – čo lobing je – alebo negatívne – čo sa za lobing nepovažuje.

Absolútna zhoda nastala vo verejne prístupnom registri lobistov a v periodicite ich zverejňovania. Za každou činnosťou musí zostať verejne prístupná digitálna stopa.

Úprava a nastavenie parametrov lobingu nemôžu zabudnúť ani na problematiku konfliktu záujmov a prijímanie darov. Od roku 2004 máme v platnosti ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý je známy ako zákon o konflikte záujmov. Je vhodné prepojiť tieto legislatívne normy.

Spomínaný zákon definuje povinnosti, obmedzenia a zodpovednosť ústavných činiteľov a iných funkcionárov. Prepojenie týchto noriem môže dať očakávaniam pridanú hodnotu, a aj preto súčasťou úplne nového zákona musí byť okrem verejného registra lobistov aj register upravujúci prijímanie a evidenciu darov.

Menej je viac

Zákon o lobingu na Slovensku nikdy nebol. To neznamená, že ho netreba. Regulácia lobingu je dôležitá, lebo rozhodovaniu dáva ďalšie pravidlá. Nemožno zabúdať, že tento zákon bude pôsobiť v pomerne širokej sfére vplyvových činností. Niektoré z nich upravuje participačná legislatíva, ďalšie legislatívny proces. Subjekty pôsobiace v Hospodárskej a sociálnej rade SR majú špeciálny priestor.

Treba myslieť tiež na poslanie médií v demokratickej spoločnosti. Okrem toho si treba spomenúť na petičné právo, ovplyvňovanie verejnej mienky v procesoch rozhodovania alebo už spomínaný konflikt záujmov. Veď aj on reguluje vzťahy a zasahuje do rozhodovania.

Lobing v demokracii nie je strašiakom. Musí byť o tom, čo nie je verejné. Nepotrebujeme oponu ani temné zákulisie. Nezabúdajme, že nekalé sú tie podozrenia, pri ktorých chýbajú pravidlá.

Inými slovami, mnohé nástroje sú súčasťou nášho právneho poriadku. S niektorými máme viac, s inými menej priamych skúseností. Aj to sú dôvody, prečo samotný zákon nemôže reagovať na všetko, ale musí čo najpresnejšie vyjadriť filozofiu.

Lobing v demokracii nie je strašiakom. Musí byť o tom, čo nie je verejné. Nepotrebujeme oponu ani temné zákulisie. Nezabúdajme, že nekalé sú tie podozrenia, pri ktorých chýbajú pravidlá. Preto by malo byť v záujme politikov, privátneho sektora, mimovládnych organizácií a tiež médií, aby boli stanovené mantinely.

Východisko sa ponúka v stručnom, ale pritom jasnom zákone. Vnímajme realitu, pretože až aplikačná prax s odstupom času odkryje širšie súvislosti a mnohé aspekty. Žiť v predstave ideálneho zákona je nereálny odhad situácie. Nie kvôli politickej vôli, a vôbec nie kvôli odlišným predstavám politických strán v detailoch – bez ohľadu na to, či reprezentujú koalíciu, alebo pôsobia v opozícii.

Dnes je dôležitejšia filozofia a nastavenie systému ako čiastkový pohľad na hĺbku a šírku. V tomto duchu k legislatívnemu ukotveniu lobingu pristupovali aj v iných štátoch. Uvedomovali si riziká silného „zošnurovania“ širokej svojvôle. Systém postupných krokov je lepší ako poľovačka na každého a všade. Najbližšie obdobie ukáže, kto si toto všetko uvedomuje.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.