Ako sa dnes inšpirovať Baťom

Inými slovami: 33-ročná Slovenská republika potrebuje ako soľ najmä ono Masarykovo nekradnúť, Jánošíkovo zbohatlíkom brať, chudobným dávať i Baťovo sociálne nastavenie riadenia.

Výrazný kontext na sociálnu dimenziu riadenia sa týka tak strategického riadenia štátu podľa dlhodobej vízie, ako aj riadenia VÚC, miest, obcí a (vnútro)podnikového riadenia. Všetko v súlade s relevantnou sociálno-demokratickou koncepciou a vyváženou mierou centralizácie a decentralizácie riadenia štátu.

Mimoriadny význam teda má komplexný systém riadenia podnikovej sféry aj z aspektu rastu produktivity práce, efektívnosti, kvality, konkurencieschopnosti. A to je aj trajektória k prosperovaniu štátu a trvalo udržateľnému rozvoju.

Tvorivo poučiť sa možno aj z veľkého diela skutočného sociálneho demokrata, celosvetovo uznávanej osobnosti na poste podnikového riadenia i riadenia verejného života Tomáša Baťu.

Jeho múdro prepracovaný Baťov systém riadenia (BSR) efektívne fungoval nielen vo firme Baťa v Zlíne, ale aj v Baťovanoch (Partizánskom), vo Svite a inde. Netýkal sa teda len riadenia podnikov, ale aj fungovania mesta, verejného života.

Takýto múdro nastavený, adekvátne inovovaný celostný hospodársko-sociálno-ekologický model manažmentu i dnes potrebujú nielen naše podniky, ale aj mestá, obce, VÚC i štát ako celok. Samozrejme, v tejto dobre s príslušnými relevantnými zákonmi, modernými IT a inými high-tech, inovovanými manažérskymi postupmi.

A v kontexte s postupmi vo V4 a EÚ aj s dôsledným rešpektovaním princípov 3S: subsidiarity, spravodlivosti, solidarity.

Entitou BSR je morálno-etická, mravná, kvalitná a efektívna služba verejnosti (SVZ). Hlavným cieľom teda nemá byť zisk či rast HDP, ale kvalitné výrobky a služby, ktoré napokon reálne dvíhajú kvalitu života občanov. Veľmi nevyhnutné je trvalé odborné, morálno-etické, jazykové vzdelávanie všetkých lídrov, manažérov, zamestnancov, ale aj politikov a občanov.

V BSR to bola pragmatická kvalitná Baťova škola práce (BŠP). Samozrejme, súčasná digitálna doba, vysoké technológie, AI si vyžadujú aj zásadné zmeny a stabilizáciu podmienok, východísk, postupov atď.

Nedávno lídri a manažéri z Klubu 500 a SOPK tiež správne upozornili na súčasné rapídne zmeny východísk a nastavení geopolitiky, makroekonomiky, energetickej a inej bezpečnosti. Evidujeme tu popri raste korupcie pokles konkurencieschopnosti SR, energetickú, cenovú, (kyber)bezpečnostnú a iné krízy.

Taktiež vnímame odliv zahraničných investícií, zlé čerpanie eurofondov, nárast zadlženosti, neadekvátnosť daňovej a odvodovej politiky a v neposlednom rade odliv mozgov.

Múdro prepracovaný Baťov systém riadenia efektívne fungoval nielen vo firme Baťa v Zlíne, ale aj v Baťovanoch (Partizánskom), vo Svite a inde. Netýkal sa teda len riadenia podnikov, ale aj fungovania mesta, verejného života.

Diskutabilná je však požiadavka z praxe na tzv. stabilizačný rámec 2026 – 2031 (len päť rokov!). Návrat k „päťročniciam“?! Ak je to však poňaté ako strednodobý strategický rámec, stabilizačný plán, vyplývajúci z prijatej a zákonmi ukotvenej dlhodobej vízie 2040 a generálnej stratégie SR, môže to byť prijateľné.

Sú tu však i ďalšie možné riziká: nárast paralelného koordinovania, manažérskych multiplicít zo strany participantov:

SAV, Úradu vlády SR, Slovenskej rektorskej konferencie, rezortov, Stálej konferencie celospoločenského dialógu, Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie, Rady pre konkurencieschopnosť, Komisiu pre RIS3 (rámec stratégií výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR)…

Jadrom má byť cieľová verejno-súkromná spolupráca aj s výrazným participovaním špičkových lídrov a manažérov z praxe. Takýto paralelný, viaclíniový manažment môže spôsobovať nejasnú zodpovednosť, nejasné kompetencie, práva i povinnosti i rast administratívnych a iných nákladov štátu v čase neefektívnych „konsolidácií“.

Múdro konsolidovať teda treba najmä dlhodobý strategický manažment štátu, ale aj (vnútro)podnikové riadenie s využitím použiteľného potenciálu aj z BSR. Filozofiou by mala byť rozumná decentralizácia riadenia a samospráva vnútropodnikových organizačných jednotiek (stredísk), „minipodnikov“ v rámci veľkého podniku.

Dominovať má poctivosť, transparentnosť, adresnosť, prepojenosť zodpovednosti, spravodlivého odmeňovania vo väzbách na dosahované zisky, respektíve straty.

V riadení podľa Tomáša Baťu bola dominantná sociálna dimenzia: staral sa aj o budovanie bytov pre zamestnancov, zdravotníckych, kultúrnych, športových zariadení, škôl. Špecifikom bol model tzv. podnikového mesta – úzka prepojenosť podniku s mestom, spoluvytváranie jeho sociálno-kultúrno-ekologického prostredia.

Princípy modelu Tomáša Baťu možno teda aj dnes využiť ako modifikovaný systém aj pre riadenie verejnej správy (ZMOS, ÚMS, VÚC) s príslušnou decentralizáciou moci i financií.

Alfou a omegou zodpovedného sociálneho líderstva a manažmentu v intenciách BSR majú teda byť v cieľovom nastavení spokojní zamestnanci, zákazníci a občania, ktorí neunikajú do sveta.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.