Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Od Zločinu a trestu po Ponížených a urazených
Asi je to v nás, sledovať príbeh zločinu a trestu. Nemyslím len stáročia obľubované verejné pranierovanie či popravy. Z opisu cesty medzi nimi sa dokonca stal obľúbený literárny a neskôr filmový žáner.
Na jeho počiatku bol Edgar Allan Poe a jeho poviedka z roku 1841 Vraždy v ulici Morgue. Tá odštartovala dosiaľ trvajúcu éru detektívok. Majú rôzne podoby, od geniálneho detektíva s vynikajúcimi dedukčnými schopnosťami až po prefíkaného páchateľa.
Čitateľ, neskôr poslucháč a divák, raz drukuje jednému, raz druhému, príde na to. Vo fiktívnom svete detektívky sa stretávame s tým, ako sa páchateľ snaží niečo skryť alebo, naopak, nám chce ukázať svoje schopnosti, moc, nedolapiteľnosť či mocnú ochranu zhora.
Podobné nájdeme aj v realite. V USA má stále 27 štátov uzákonený trest smrti. Jeho vykonaniu predchádza vyšetrovanie, dokazovanie, súdy, roky čakania na milosť či konečný ortieľ. Na druhej strane vidíme temer v priamom prenose zabíjanie ľudí „podozrivých“ z pašovania drog či nepohodlných diktátorov (ak, pravda, nedisponujú jadrovými zbraňami). Objednávateľa a vykonávateľov nikto nerieši.
Vraždy Alexandra Litvinenka či Alexeja Navaľného sú inou ukážkou. Páchatelia tu demonštratívne použili také metódy a prostriedky, ktorými disponuje len štát. V prípade prvého to bolo 26,5 mikrogramu polónia 210. Po jeho požití nasledovalo dlhé, pomalé medializované umieranie. Jed zanechal dobre odsledovateľné stopy i v okolí. Ukážka sily, beztrestnosti i varovanie, žiadna snaha čosi zakryť.
Toho druhého sa najprv neúspešne pokúsili otráviť novičkom. Jeho tímu sa dokonca neskôr podarilo vylákať podrobnosti od dôstojníka FSB.O štyri roky neskôr náhle zomrel vo väzení – vyšetrovanie zahraničných expertov ukazuje na jed epibatidín, ktorý produkujú juhoamerické žaby – sotva bežná výbava sibírskych trestaneckých kolónií.
Máme však aj domáce príklady. Vražda Róberta Remiáša a únos Michala Kováča mladšieho nesú stopy štátu. Vladimír Mečiar dokonca ani neskrýval svoje osobné zasahovanie do vyšetrovania, o amnestiách páchateľom ani nehovoriac. Pred ôsmimi rokmi boli zavraždení dvaja mladí ľudia. Archeologička Martina Kušnírová a investigatívny novinár Ján Kuciak.
Prípad doteraz nie je súdne uzavretý, hoci samotní vrahovia sú známi. S objednávateľmi je to ťažšie. Podozrenia smerujú k známej postave veľmi blízkej politickým špičkám krajiny. Na začiatku vyšetrovania bola kopa bankoviek, milión v hotovosti (mimochodom, podľa vyšetrovateľa skôr sťažovala hľadanie páchateľov) a na konci Marek Para, obhajca Mariana Kočnera a zároveň poradca premiéra.
Robert Fico medzitým opakovane tvrdil, že raz povie pravdu o vražde Jána Kuciaka a ľudia vraj budú prekvapení. Toto nemožno brať ako vykrikovanie nejakého dedinského opilca v krčme pred záverečnou, ale ako slová predsedu vlády.
Nie je mi známe, že by on odvtedy vypovedal vo veci a dokonca ani to, že by ho súd pozval na niektoré zo svojich početných pojednávaní. Neviem, koľko príslušníkov jeho fanklubu sa vie vžiť do pocitov rodičov obetí. Asi nie veľa.
Lenže pocit bezprávia a ochrany vyvolených sa nám pripomína denne – dôsledkami legislatívnych noviel, rušením nepohodlných inštitúcií, útokmi na celý aparát, ktorému sme spravodlivosť vložili do rúk. Keď už nie Zločin a trest, ostáva na čítanie iný Dostojevského román Ponížení a urazení.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.