Rušenie vlakových liniek, paralelná D1 do Bratislavy, dynamická tarifa

Zrušenú linku Zvolen – Šahy nahradili autobusy. Čo na tom, že sú pre študentov a dôchodcov drahšie, alebo že sú preplnené na prasknutie. V čase covidu doprava po celom Slovensku zvyšovala počet nakazení a zbytočných úmrtí.

Výhody pre bohatých

Najnovšie sa dozvedáme, že pre tých, čo dosiahli svojimi príjmami na kúpu automobilu, respektíve si ho môžu odpísať z daní, treba stavať paralelnú D1 zo Senca do Bratislavy. Prečo? Lebo o pár rokov by vraj prišlo k dopravnému kolapsu. Ministrovi dopravy Jozefovi Rážovi nenapadlo, že namiesto novej D1 by mohol postaviť jedn- či dvojkoľajku Senec – Bratislava. Možno lacnejšie a rýchlejšie. Mal by sa pozrieť do Londýna, ako sa doň denne vozia jednodenní Londýnčania. Vlakmi!

ŽSR pokračujú v ekonomizácii: už pozatvárali pokladne na menších železničných staniciach. Kúpiť si možno lístok vo vlaku, samozrejme, za poplatok, na internete a v smartfóne. To, že podľa ŠÚ SR počet ľudí žijúcich v riziku chudoby v roku 2024 dosiahol 980-tisíc a že väčšina z nich asi k internetu prístup nemá, nikoho nezaujíma.

Lístok na železnicu si najnovšie môžete kúpiť i v pobočke pošty. Pokiaľ nejaká je v dostupnej vzdialenosti. Pretože nielen železnice, ale aj pošta pokračuje v ekonomizácii tentoraz siete pobočiek: ruší, respektíve už zrušila 55 pobočiek. Bráni sa však, že na vidieku pobočky nebude rušiť, iba zmení model ich fungovania. A ruší ich nielen z ekonomických dôvodov, no aj preto, lebo dnes sú už nové možnosti poskytovania služieb, sú tu on-line služby a mobilné aplikácie.

To, že ekonomická efektívnosť valcuje spoločenskú efektívnosť, o ktorej dôležitosti sa sporili už ekonómovia pred 100 rokmi, a že digitálna diskriminácia zvyšuje mieru nerovnosti medzi tými, čo majú, a tými, čo nemajú, napríklad prístup k on-line službám, zrejme ochrancov sociálneho štátu vôbec neinteresuje.

S novinkou ako údajne znížiť náklady na spotrebu elektrickej energie vrátane zraniteľných skupín (!) najnovšie prichádza Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Pre domácnosti navrhuje zaviesť dynamické tarify, t. j. taký model účtovania elektriny, pri ktorom sa cena mení v reálnom čase, napríklad v 15-minútových intervaloch podľa trhových cien. Ak budeme podľa toho vypínať alebo zapínať elektrické spotrebiče, môžeme ušetriť. Pravda, pokiaľ vlastníme inteligentný merací systém (IMS) umožňujúci takéto zúčtovanie.

Dvom kľúčovým politickým stranám (Smeru a Hlasu) vo vláde, ktoré sa ešte stále hlásia k sociálnej demokracii, odporúčam naštudovať si, čo je to sociálny štát.

Dôležitejšie je, že dynamická tarifa nemôže ušetriť peniaze každej domácnosti. Vypínať či zapínať práčku alebo chladničku po 15 minútach je nezmysel. Naopak, napríklad v noci sa bude dať ušetriť, ak budete chcieť nabiť elektromobil, vyhrievať bazén, zapínať klimatizáciu a pod. Bude teda výhodná pre bohaté domácnosti, pre bežné domácnosti sotva a pre zraniteľné domácnosti už vôbec nie. Nepomôže ani trochu riešiť energetickú chudobu.

Sociálny štát nekončí pri sociálnych dávkach

Dvom kľúčovým politickým stranám vo vláde, ktoré sa ešte stále hlásia k sociálnej demokracii, odporúčam naštudovať si, čo je to sociálny štát. Nie sú to len sociálne dávky, 13. dôchodok a sociálne služby. Patrí doň i účinný sociálny dialóg, a niečo, čo sa v európskej terminológii volá služby vo všeobecnom záujme, respektíve služby vo verejnom záujme (SVZ).

EÚ v roku 2003 zverejnila Zelenú knihu o takýchto službách. Zaoberala sa obidvoma, ekonomickými i neekonomickými SVZ. Medzi druhé patrí zdravie, vzdelanie či kultúra. Pre takéto SVZ v EÚ neexistuje osobitná legislatíva, neplatí pre ne ani regulácia o vnútornom trhu, ani o súťaži a ani obmedzenia štátnej pomoci. Tzv. ekonomické SVZ zahrnuli dopravu, poštové a telekomunikačné služby, dodávku energií a vody či odpadové hospodárstvo.

Pravidlá EÚ pre ekonomické SVZ síce vychádzajú z pravidiel jednotného trhu, no na dosahovanie všeobecného záujmu legislatíva EÚ umožňuje rôzne výnimky, napríklad z pravidiel súťaže a štátnej pomoci. Okrem toho Zelená kniha definuje základné povinnosti, ktoré treba pri poskytovaní ekonomických SVZ dodržať. Sú to cenová dostupnosť, geografická dostupnosť, univerzálnosť služby (t. j. poskytovanie služby každému), plynulosť a kvalita služby. Nezáleží na tom, či službu poskytuje súkromník, alebo štát, respektíve krajská či komunálna samospráva. Zodpovednosť uvedené požiadavky presadiť je na verejnej moci. A je na dohode medzi nimi dvoma, t. j. centrálnou mocou a samosprávou, ako to dokážu.

Nič proti hľadaniu racionálnych riešení pri zabezpečovaní SVZ. (Je paralelná D1 racionálnejšia ako prímestský vlak?) No ak SVZ prestávajú plniť základné požiadavky na ne kladené, rezignuje sa na dôležitú zložku sociálneho štátu. Napriek tomu, že práve SVZ sú dôležitým nástrojom na znižovanie sociálnych a geografických rozdielov. Upozorňuje na to aj Zmluva o ustanovení Európskeho spoločenstva v čl. 16.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.