Výročie nostalgie? V4 oslávila 35 rokov

Nenaplnené očakávania?

Na začiatku bola silná myšlienka. Nechýbalo ani úprimné presvedčenie. Neformálne zoskupenie troch iniciátorov susedskej spolupráce – Česko-Slovenska, Poľska a Maďarska sa roku 1993 rozšírilo už o samostatnú Slovenskú republiku.

Signatári pred 35 rokmi vyjadrili vôľu: „Rozvíjať hospodársku spoluprácu na trhovom princípe, v prospech voľného pohybu kapitálu a pracovných síl, vzájomne výhodný obchod s tovarom a službami…“ Nešlo však iba o ekonomickú záležitosť. Ďalšia zo spoločných úloh sa týkala snahy: „Prispievať k vzájomne výhodnej spolupráci zainteresovaných územných samospráv a vytváraniu subregionálnych kontaktov.“ Nielen tieto, ale aj ďalšie očakávania boli na jednej strane ušľachtilé, na druhej strane presne pomenovali východiská silného spolku, v ktorom každá z krajín má právo na vlastný život, ale jeho kvalitatívne parametre môžu dosahovať spoločne.

Medzičasom na Slovensku viac ako polovica samospráv spolupracuje s mestami a obcami v susedných štátoch. Vznikli euroregióny, ktorých je takmer dvakrát viac ako samosprávnych krajov. Pritom sa kreujú rôzne formy cezhraničnej spolupráce. Netreba polemizovať, či vďaka, alebo napriek V4, ale regionálny cezhraničný formát má jednoznačne výhody a ponúka benefity. To by si mali mať uvedomovať všetky štyri vlády.

Dynamická platforma pre spoluprácu s neraz izolovaným postojom niektorých vlád a následne aj ich rezervovaný prístup k spoločným aktivitám je symbolom mnohých rokov (ne)fungovania tohto formátu. Bez ohľadu na váhu dôvodov či intenzitu výhovoriek tento prístup nemá víťaza. Ponúka zoznam prehraných súbojov a kalendár strateného času.

Obdobie deklarácií

V4 bola založená spoločnou deklaráciou a presne tak by sme mohli vnímať aj jej každú dekádu fungovania. Napríklad pri príležitosti 20. výročia ustanovenia, presnejšie 15. februára 2011, bola v rámci bratislavskej deklarácie definovaná vízia do budúcnosti. Ďalšia deklarácia bola prijatá pri príležitosti 30. výročia Visegrádskej štvorky. Tentoraz 17. februára 2021 bola prijatá krakovská deklarácia, v ktorej išlo o vyjadrenie spolupráce v oblastiach spoločného záujmu. Deklarácií bolo dosť, plán práce s vyhodnotením dosiahnutého však stále absentoval.

Polemiky o tom, že V4 patrí minulosti, prípadne že je to prekonaný formát, ubližujú hlavne našej krajine. Ak sa pozrieme na geografickú skladbu krajiny, musíme si uvedomiť, že všetky naše kraje sú prihraničné.

Pôvodná deklarácia vyjadrovala silnú myšlienku, no treba objektívne dodať, že pre koordinovaný rozvoj prihraničia, kooperáciu v presadzovaní spoločných záujmov a koordináciu aktivít pre viac ako 64 miliónov obyvateľov agendou výrazne zaostáva a postupne sa vzďaľuje prvotnej filozofii. Nezabúdajme, že ide aj o politickú silu 110 kresiel v Európskom parlamente, ktorá keď cíti potrebu reformovať Európsku úniu, môže začať v „malom“. Presadzovaním spoločnej pozície štátov V4 prinajmenšom pre lepšie nastavenie podpory cezhraničnej spolupráce. Mimochodom, spolupráca na úrovni Európskeho parlamentu v rámci poslancov by vedela svojou silou a veľkosťou trhu presadiť mnohé riešenia. Obdobie deklarácií bolo výraznejšie ako plnenie samotného obsahu.

Ak si uvedomíme, že samotná EÚ sa formovala ako spoločenstvo regiónov, je zrejmé, že práve regionálna spolupráca štyroch susedných krajín, ktoré mali roku 1990 rovnakú štartovaciu čiaru, následne museli zvládnuť mnohé transformačné procesy a potom sa stretli v exkluzívnych kluboch ako OECD, EÚ či NATO, ich predurčuje na úspechy. Musia byť však spoločné. A k tomu sa žiada užitočný obsah.

Slovensko sa nedá obísť

Polemiky o tom, že V4 patrí minulosti, prípadne že je to prekonaný formát, ubližujú hlavne našej krajine. Ak sa pozrieme na geografickú skladbu krajiny, musíme si uvedomiť, že všetky naše kraje sú prihraničné. Žiaden vnútroštátny. Zo 79 okresov je až 36 prihraničných a žije v nich približne 44 % obyvateľov. Slovensko sa nedá obísť. Máme šesť susedov, s Rakúskom a Českom spolupracujeme v Slavkovskom formáte (neformálna trojstranná platforma). Ukrajina po nastolení mieru bude centrom pozornosti pre mnohé štáty. Z V4 sme susedia my, Poľsko a Maďarsko.

Naša vláda vo svojom programovom vyhlásení priznáva, že „efektívna a vzájomne výhodná spolupráca v rámci visegrádskeho formátu V4 je nevyhnutná pri presadzovaní spoločných záujmov a riešení krízových situácií“. Je toho však ešte viac.

Formovanie cezhraničných funkčných území, úzka spolupráca v rámci zložiek krízového riadenia a civilnej ochrany, participácia na novej architektúre eurofondov s dôrazom na reformy i regionálnu spoluprácu, bezproblémový presun pacientov do nemocníc v prihraničí, uznávanie elektronických receptov a mnohé ďalšie. V tom treba vidieť paletu príležitostí a pozvánku susedom na opätovnú rozumnú spoluprácu. Pri významom jubileu potrebujeme perspektívu a nie oslavu výročia nostalgie.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.