Trump, rebelantský kráľ

Ale „koniec“ trval najviac tri desaťročia a teraz sa nachádzame na opačnom konci spektra: dnes prevláda názor, že liberálnodemokratický kapitalistický svetový poriadok so svojimi zložitými pravidlami zaručujúcimi základné ľudské práva (sloboda prejavu, všeobecná zdravotná starostlivosť, verejné vzdelávanie atď.) sa rozpadol. Nahradil ho brutálny nový svet, v ktorom veľké ryby pohlcujú malé a ideológie sa už neberú vážne, pretože dôležitá je surová ekonomická, vojenská a/alebo politická sila.

Preto americký prezident Donald Trump nezasiahol vo Venezuele, aby tam obnovil demokraciu; urobil to zrejme preto, aby získal voľný prístup k obrovským zásobám ropy a nerastných surovín v tejto krajine. Podobne ruský prezident Vladimir Putin zaútočil na Ukrajinu, aby zabral územie a obnovil Veľké Rusko, ktoré existovalo pred boľševickou revolúciou a v inej podobe aj po nej.

Prevládajúcim svetovým názorom je realizmus zbavený všetkých ilúzií a ideálov. Ak ste malá krajina, prijmite, že musíte žiť v strachu. Ak môžete užívať obscénnu moc, mali by ste tak urobiť – len si dajte pozor, že princípy nemajú význam. V tomto novom postideologickom svete, ako sa často hovorí, maska ľudských práv, rešpektovanie suverenity iných štátov a ostatné veci zmizli.

Postliberálny svet je ideológiou preniknutý ešte viac ako liberálnodemokratický poriadok. Trumpova vízia MAGA je čistá ideológia, aj keď jej vlastné činy ju denne popierajú. Steve Bannon, kľúčový ideológ trumpovského populizmu, sa opisuje ako leninista pracujúci na zničení štátu.

Lenže nič z toho nie je pravda. Náš postliberálny svet je ideológiou preniknutý ešte viac ako liberálnodemokratický poriadok. Trumpova vízia MAGA je čistá ideológia, aj keď jej vlastné činy ju denne popierajú. Steve Bannon, kľúčový ideológ trumpovského populizmu, sa opisuje ako leninista pracujúci na zničení štátu. Pod Trumpovým vedením sa však štátny aparát USA stal silnejším a arogantnejším ako kedykoľvek predtým, pravidelne porušuje existujúce zákony a zasahuje do demokratických procesov a trhov. Pre MAGA je „sloboda prejavu“ výsadou mocných, ktorí môžu urážať a ponižovať slabých (imigrantov, nebelochov a sexuálne menšiny), a nie silou utláčaných a vykorisťovaných, ktorí chcú, aby ich hlasy boli vypočuté.

To isté platí pre Izrael a Rusko, aby sme spomenuli len dva príklady. Izrael je teraz sužovaný sionistickým fundamentalizmom, ktorý sa odvoláva na Starý zákon, aby legitimizoval brutálnu kolonizáciu Gazy a Západného brehu. Podobne Putin legitimizuje svoju moc eurázijskou ideológiou, ktorá sa stavia proti západnému individualistickému liberalizmu a údajne si cení tradičné kresťanské hodnoty. Keďže uprednostňuje komunitu, jednotlivci by mali byť pripravení obetovať sa za štát.

V tomto duchu Alexander Charičev popredný Putinov ideológ, sformuloval základné črty Homo putinus s jeho údajne „obetavou povahou“: „Pre nás samotný život zdá sa znamená oveľa menej ako pre západniara. Veríme, že existujú veci dôležitejšie ako samotná existencia. To je v podstate základom každej viery.“Vo všetkých týchto prípadoch sme čo najďalej od toho, aby sme videli svet taký, aký je: to, čo prevládajúci „realizmus“ ignoruje, je extrémna ideológia, ktorú status quo potrebuje na svoju reprodukciu.

Toto napätie je základom jednej z kľúčových čŕt dnešného sveta: čoraz viac štátov sa spolieha na zločinecké ozbrojené gangy, aby si udržali svoju moc. Haiti, ktoré je už viac ako 200 rokov trestané za úspešnú revolúciu vedenú otrokmi, je len najextrémnejším prípadom takzvaného zlyhaného štátu, kde gangy kontrolujú 80 % územia. Podobné veci sa teraz dejú v Ekvádore (kde gangy otvorene okupujú časti miest) a v tých častiach Mexika, ktoré sú úplne kontrolované drogovými kartelmi.

V tejto súvislosti by sme mali spomenúť aj Islamské revolučné gardy a morálnu politiku Iránu. Fungujú ako ideologická policajná sila a často zachádzajú do extrémov, ktoré zdanlivo zahanbujú vládu. Spomeňme si na vraždu Mahsy Aminiovej po tom, čo ju zatkli za údajné nesprávne nosenie šatky. Potom tu bola Wagnerova skupina, ktorú ruská vláda používala ako zástupcu, aby si zachovala vierohodné popieranie vojenských operácií v zahraničí. Nakoniec sa obrátila proti Putinovmu režimu.

Opäť platí, že zločinecký gang je tolerovaný a dokonca podporovaný štátom, ktorý si chce zachovať vierohodné popieranie.

Najviditeľnejším prípadom sú však izraelskí osadníci, ktorí otvorene terorizujú Palestínčanov žijúcich na Západnom brehu. Pôsobia ako nezávislé hnutie a páchajú zločiny, ktoré siahajú od vypaľovania palestínskych domov a olivovníkov až po bitie a zabíjanie samotných Palestínčanov. Izraelské obranné sily sa pritom len prizerajú a zasahujú len vtedy, ak Palestínčania aktívne odporujú osadníkom. Opäť platí, že zločinecký gang je tolerovaný a dokonca podporovaný štátom, ktorý si chce zachovať vierohodné popieranie.

Potom je tu Trump. Predtým podnecoval povstanie proti ústavnej moci v USA, teraz realizuje svoju vlastnú vnútornú kolonizáciu nasadením ozbrojených agentov Imigračného a colného úradu (už nie Národnej gardy) do miest spravovaných demokratmi, aby terorizovali ich obyvateľov. Úrad zvýšil počet svojich zamestnancov o 120 % od Trumpovho návratu do Bieleho domu, keď v rámci kampane zameranej na bielych nacionalistov prijal 12 000 nových agentov a dôstojníkov a po iba 47 dňoch výcviku im vydal zbrane. S maskami na tvárach fungujú ako Trumpovi osadníci na Západnom brehu Jordánu, ktorí bez súdnych príkazov násilím vstupujú do domovov ľudí . Mexický kňaz, ktorý pracuje v Minneapolise, opísal ICE ako horšiu organizáciu ako drogové kartely v jeho krajine.

Trump sa v podstate snaží fungovať ako kresťanský boh: je de facto kráľom USA, riadi svoju krajinu prevažne prostredníctvom dekrétov a zároveň je najvyšším rebelantom proti štátu.

Stále však existuje kľúčový rozdiel: na rozdiel od izraelského premiéra Benjamina Netanjahua alebo Putina si Trump neudržiava žiadny odstup od svojho zločineckého gangu. Je jeho priamym veliteľom a nariaďuje mu ignorovať demokratické inštitúcie a želania miestnych orgánov.

Ako najvyšší výkonný predstaviteľ je Trump teda najvyšším vykonávateľom amerických zákonov a zároveň najvyšším vodcom gangu. To pripomína postreh G. K. Chestertona, že „kresťanstvo je jediné náboženstvo na zemi, ktoré cítilo, že všemocnosť robí Boha neúplným. Len kresťanstvo cítilo, že Boh, aby bol úplne Bohom, musel byť rebelantom i kráľom.“ S určitou iróniou môžeme povedať, že Trump sa v podstate snaží fungovať ako kresťanský boh: je de facto kráľom USA, riadi svoju krajinu prevažne prostredníctvom dekrétov a zároveň je najvyšším rebelantom proti štátu.

Trumpovo nedávne správanie tento paradox ešte viac zviditeľňuje. Nedávno podal žalobu na daňový úrad a požaduje od federálnej vládnej agentúry, na ktorú dohliada, odškodné vo výške desať miliárd dolárov. Tvrdí, že bol poškodený ako súkromná osoba, a zdá sa, že bude mať konečné slovo v tom, či sa dohodne na mimosúdnom vyrovnaní a v akej výške.

Dokonca aj niektorí republikánski zákonodarcovia vyjadrili pochybnosti o žalobe, v ktorej je Trump žalobcom aj žalovaným, a on sám uznal svoju „podivnú pozíciu“, v ktorej musí „uzavrieť dohodu – rokovať sám so sebou“. Ako poznamenal Adam Schiff, demokratický senátor z Kalifornie: „Musíte mu uznať určitý druh perverzného uznania za samotnú drzosť tohto podvodu. Je to jednoducho do očí bijúce.“

Niečo podobné sme už videli, nie v skutočnosti, ale vo filme: v ranom majstrovskom diele Woodyho Allena Banány (1971). V scéne v súdnej sieni hrdina a obžalovaný Fielding Mellish vystupuje ako svoj vlastný advokát a vypočúva sám seba, kričí agresívne otázky na prázdne svedecké miesto, potom si sadá na stoličku a dáva zmätené, nejasné odpovede. O pol storočia neskôr sa realita vyrovnala s vtipom.

© Project Syndicate 1995–2026 www.project-syndicate.org