Menej kabaretu, viac „čistých rúk“. Kultúrna DNA našich elít: prečo sme tam, kde sme
Považujem sa za politického človeka, no televízne diskusie nesledujem, rovnako by mi ani nenapadlo zaplatiť si lístky na „standupové“ vystúpenie komentátorov. A nie som si ani istý, či to, čo nám oboje sprostredkováva, je politika, alebo skôr len kabaret.
Žijeme v krajine, kde napríklad aj dobrú prácu ministrov Tomáša Druckera a Erika Tomáša mediálne spoľahlivo prehluší ich večne tárajúci stranícky kolega Michal Bartek, kde titulky novín neohlasujú novú premiéru v opere, ale do koho narazil semafor. A ani nemám pri každom probléme chuť neustále ukazovať na politikov. Za väčšinu, čo tu máme, si môžeme sami.
Pre mňa je vždy zaujímavé pozerať sa na našu krajinu očami zo zahraničia. Ich hodnotovými nastavením a spoločenskou kultúrou. Vnímať rozdiely. Napríklad Španielsko, krajina, ktorá sa z chudobnej konzervatívnej krajiny v pomerne krátkom čase stala jednou z najliberálnejších a ekonomicky najdynamickejších v Európe.
Keď som sa s tamojšími kolegami rozprával o prijímacích kritériách na univerzity, tak ma vlastne až tak neprekvapilo, že k najprestížnejším a najťažšie dostupným odborom, tradične po medicíne, patrí elektrotechnika. U nás „príliš ťažké“, a veď k (nejakému) diplomu sa dá i ľahšie dostať.
V Taliansku ma zas prekvapilo, že štúdium práva tam bolo úplne na spodku rebríčka – „pre tých, čo sa na iné nehodia“. To u nás malo za komunistov povesť odboru pre deti papalášov.
Neviem to štatisticky potvrdiť, no mám spomienku z vojenskej katedry. Na letnom mesačnom sústredení sme boli rozdelení do čiat podľa fakúlt. A nad právnikmi vtedy krútili hlavou i samotní „lampasáci“. Toľko udaní a žalovaní z ich radov nezažili.
Právnická fakulta UK sa mi ešte dlho odvtedy pripomína. Pár rokov po revolúcii si tamojší akademický senát odhlasoval, že deti zamestnancov fakulty budú v prijímacom konaní zvýhodnené. Rozpor medzi právom a zdravým rozumom sa neriešil. A to ostáva.
Opäť sa mi pripomenul v súvislosti s pani Zuzanou Melicherčíkovou zo študijného oddelenia Právnickej fakulty UK, ktorá upozornila, že na školu sa dostávajú externí študenti za podozrivých okolností. Dostala za to prestížne ocenenie Biela vrana. A skončila za pultom v McDonalde.
Tam sa na ňu chodil pozerať vtedajší predsedu akademického senátu a terajší dekan Eduard Burda. Ostatne, s jeho menom sa pomerne často stretávame v médiách, a nie práve lichotivo. A v tom nie je sám.
I priamo v politike sme mali či máme veľa zástupcov tejto fakulty. Docenti Gašparovič, Cuper, Fico či profesorka Tóthová. Verejnosť z času na čas zaujme informácia, ako rozprávkovo zarába Svetlana Ficová. Normálne také niečo vyžaduje veľmi veľa času, no pani profesorka popri tom stíha ešte 100-percentný úväzok na Právnickej fakulte (podľa registra zamestnancov vysokých škôl).
Učitelia odovzdávajú svojim študentom okrem vedomostí aj svoju „kultúrnu“ DNA. Jedni ju preberú, iní sa proti nej vzbúria. Nechcem preto paušalizovať. A vlastne ma nahnevala karikatúra, ktorú svojho času uverejnil jeden celoštátny denník – sudcov v talároch zobrazených ako prasatá. Asi sa nepáčil nejaký verdikt. Myslím si, že skôr potrebujeme podporiť tých v súdnej moci, ktorí ťahajú našu krajinu dopredu.
Ostatne i v Taliansku, napriek stereotypu ohľadom štúdia práva, práve operácia prokurátorov Čisté ruky (Mani pulite) rozložila skorumpovaný politický systém. Dobrá inšpirácia. V tieto dni sa mi zvlášť pripomína. A potom si možno raz aj nejakú politickú diskusiu pozriem.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Ján Cuper bude asistentom poslanca za Kotlebovu ĽSNS
Domáce
|
pred 9 rokmi
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.