Európa verzus USA (Môže bezpečnostná konferencia v Mníchove pomôcť priniesť bezpečnosť?)
Odkedy na minuloročnej Bezpečnostnej konferencii v Mníchove viceprezident USA J. D. Vance dal Európe „otcovské pokarhanie“ za celkovú neschopnosť, štrbiny veľkého euroatlantického sna začali erodovať aj na najoddanejších priečkach európskej politiky.
Tohtoročná konferencia, ktorá sa začína v piatok, kritizuje „ničiteľov svetového poriadku“, medzi ktorými vedie Donald Trump, a oživil sa aj dosiaľ pravicou príkro zosmiešňovaný pojem kritiky „amerického imperializmu“.
Tú kritiku pritom niekoľko desaťročí prirodzene razilo ľavicové myslenie európskeho Západu. Ožila najmä po kríze roku 2008 a priamo súvisela s odporom k neoliberálnym ekonomikám, typicky reprezentovaným USA. Rezonovala však dávno pred pádom Berlínskeho múru, čo súviselo i s dekolonizáciou posledných západoeurópskych kolónií a pretrvávajúcou západnou podporou apartheidu v Juhoafrickej republike: Západná ľavica nemohla nevidieť, že vo svete po druhej svetovej vojne, ktorého nový poriadok oficiálne vychádzal z veľkých konferencií kladúcich dôraz na humanistické a sociálne otázky (konferencia vo Filadelfii o sociálnych právach, 1944; konferencia v San Franciscu, 1945; na ktorej sa položili základy OSN a zakázala sa vojna), práve USA a Veľká Británia pokračovali v starých rasistických imperiálnych politikách, týkajúcich sa Juhu, zadného dejiska studenej vojny: V Latinskej Amerike, Afrike aj v Ázii. Svet „založený na pravidlách“, v ktorom prvé husle hral neoliberálny trh, nesmeroval ani k sociálnej spravodlivosti, ani k humanizmu. Dostával trhliny.
Až na ojedinelé prípady Európa nelegálne intervencie, majúce na konte státisíce ľudských životov a násobný vzostup chaosu, násilia a chudoby, plne podporovala. Kým si európske elity ešte donedávna kládli začudovanú otázku, prečo toľko ľudí „nenávidí Západ“, vedome prehliadali skutočnosť, že politika európskeho Západu je počnúc 90. rokmi len vojenskou a ekonomickou politikou záujmov USA.
Ak však boli pravidlá hry do 90. rokov 20. storočia zrozumiteľné a zakotvené v Charte OSN, začiatok 90. rokov je už dátumom dnešného chaosu. Na východ od Berlínskeho múru ľudia vyčerpaní vládami jednej strany tieto súvislosti málokedy doceňovali. Rozpad východného bloku sa nakrátko stal príležitosťou vytvoriť novú rovnováhu, založenú namiesto vojny na spolupráci, a vrátiť sa k princípom „sveta založeného na pravidlách“. Ale sen o demokracii veľmi rýchlo splynul s „americkým snom“. Hegemónia USA získala obrovské nové fyzické aj mentálne teritóriá svojej konkisty, a darilo sa jej.
Sen o demokracii sa rozplynul v „šťastnej globalizácii“, ktorá doviedla chudobu a nekontrolovaný voľný trh ďaleko za Moskvu, za hranice rovnováhy niekdajšieho bipolárneho sveta. „Šťastnú“ éru odštartovala vojna v Perzskom zálive, ktorá stále tvrdila, že sa deje pod záštitou OSN. Už vojna o Kosovo však bola testovacím priestorom na formalizovanie ľubovoľného práva USA prostredníctvom NATO zasahovať do vnútorných záležitostí štátov. Pole bolo voľné, umožnené (dočasným) stiahnutím sa Ruska a zdržanlivosťou Číny.
Svet „založený na pravidlách“, v ktorom prvé husle hral neoliberálny trh, nesmeroval ani k sociálnej spravodlivosti, ani k humanizmu.
Až na ojedinelé prípady Európa nelegálne intervencie, majúce na konte státisíce ľudských životov a násobný vzostup chaosu, násilia a chudoby, plne podporovala. Kým si európske elity ešte donedávna kládli začudovanú otázku, prečo toľko ľudí „nenávidí Západ“, vedome prehliadali skutočnosť, že politika európskeho Západu je počnúc 90. rokmi len vojenskou a ekonomickou politikou záujmov USA.
A tak, odkedy Donald Trump prednedávnom aj oficiálne zahrnul aj Európu do sféry, kde sú princípy nahrádzané tvrdo vydieračskými kapitalistickými transakciami a vzťahmi, hrozba „imperializmu“ sa spomína aj tam, kde sa ešte včera označovala za „ľavičiarsky blud“.
Európa by nemala využiť Bezpečnostnú konferenciu v Mníchove na ďalšie pokusy udržiavania bezpečnostnej spolupráce s USA. Ani doteraz to nebola spolupráca, ale vazalstvo. Mimochodom, v úplných základoch povojnového usporiadania sveta sa hovorí o sociálnych právach a zákaze vojny. Dobrá nápoveda v tajničke.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.