Dnes zimná olympiáda v Miláne, zajtra v Dubaji. Dokonca by tam mohlo byť aj viac zimných športovísk
Usporiadanie olympijských hier je vždy vecou cti a národnej hrdosti, ale tiež aktom zviditeľnenia sa a reklamy. Inak to nie je ani teraz v Taliansku. No megalomanstvo olympiád vedie k čoraz väčšej finančnej, ako aj urbanistickej a ekologickej záťaži.
V minulosti sa zimné olympiády organizovali na jednom mieste, teraz až na šiestich: Miláno je len reklamným ťahákom. Pokiaľ sú športovci i diváci rozptýlení paralelne do piatich miest, plní olympiáda ešte svoju pôvodnú funkciu? Športovci z rôznych disciplín sa prakticky nestretávajú.
Aj v minulosti sa zimné olympiády konali na viacerých miestach. Lenže v Turíne pred 20 rokmi, v Soči 2014 alebo v Pekingu 2022 to bolo ešte únosné. V Miláne sa odohráva iba ľadový hokej a krasokorčuľovanie a ostatné športy sa konajú v Cortine d'Ampezzo, Bormiu, Livigne a Val di Fiemme, záverečný ceremoniál vo Verone. Ešte by sa dalo pochopiť, keby sa zimné strediská nachádzali blízko seba, ale nie je to tak. Iste, v Miláne sa zimná olympiáda konať nemôže: leží na rovine a sneh je v ňom raritou. Nie je už to absurdné?
Tradičné zimné strediská už ani nemajú záujem o usporiadanie hier, pretože logisticky by ich nezvládli. Spájanie jedného väčšieho mesta s horským strediskom je preto z núdze cnosť. Miláno je však extrém. Viaceré menšie krajiny, ako je aj Slovensko, by proste olympiádu z finančných dôvodov ani nezvládli usporiadať. Možno Švédsko, Nórsko, Švajčiarsko či aj Poľsko áno – ale stálo by im to zato? Kam dospela olympijská myšlienka, duch spájania športovcov? Nejde už len o šoubiznis a kšeft?
Okrem zaslepenej emočnej vypätosti či preceňovania medailových ziskov by sme čas olympiády mali využiť na zamyslenie nad premenou športu na šoubiznis a nad úpadkom olympijskej myšlienky.
Aj v Miláne sa neustále debatuje, či mu olympiáda obchodne pomôže, zviditeľní ho vo svete, priláka viac turistov. „Skvelé“ propagovanie olympijského ducha… Rozumieme však obyvateľom Milána i severného Talianska. Doteraz si ľudia vytrpeli mnohé obmedzenia (stavebné, dopravné). Zimný štadión sa dokončoval do poslednej chvíle. Jeho využitie do budúcností je zabezpečené – po premene sa bude využívať na úplne iné účely… Aj olympijská dedinka sa využije. Ale či celkové náklady (a škody) budú nižšie ako konečný osoh, ukáže až čas.
Barcelone olympiáda veľmi pomohla, zaradila ju medzi top svetové turistické destinácie (teraz sa ľudia proti turistom búria). Takisto Soulu alebo Pekingu v roku 2008. Atény na olympiádu doplatili (rovnako bez osohu zostalo Soči), zostali len chátrajúce športoviská, ležiace ladom. Kto olympijský areál videl, zmohol sa len na krútenie hlavou.
Rovnaké starosti a obavy vidno aj pri iných veľkých súťažiach. V basketbale, hádzanej či vo volejbale sa aj majstrovstvá Európy konajú vo viacerých krajinách. Ba športová udalosť č. 3 vo svete – majstrovstvá sveta vo futbale – sa bude konať v troch krajinách (USA, Kanada, Mexiko), o štyri roky dokonca v šiestich na troch kontinentoch.
Či v dnešnom digitálne krížom-krážom prepojenom svete, kde záleží iba na tom, kto vyhrá a koľko sa zarobí, už navždy odzvonilo súťažiam na jednom mieste, v jednej krajine?
Na olympiáde sa „kšeftuje“ nielen s miestami, ale aj so športmi. Aj teraz sa špekuluje, že budúca olympiáda už bude bez snoubordingu. Prečo? Vlastne zaraďovaniu a vyraďovaniu jednotlivých športov z olympijskej súťaže chýba akákoľvek zmysluplná myšlienka. Prečo na letnej olympiáde chýbajú známe, populárne športy, ale v streľbe sa rozdáva množstvo medailí (je azda strieľanie po domnelých vtákoch či zveri hodné olympijskej myšlienky či mieru v dnešných časoch)?
Okrem zaslepenej emočnej vypätosti, prehnaného fanúšikovania či preceňovania medailových ziskov by sme čas olympiády mali využiť na zamyslenie nad premenou športu na šoubiznis a nad úpadkom olympijskej myšlienky.
Súvisiace články
Šport len ako biznis. Ako zarobiť vo futbale, výuka na Slovensku
Komentáre
|
|
pred 8 mesiacmi
|
2
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.