Hodinkový premiér a návrat „hrubokrkých“, teraz v obleku
Slávny citát Georgea Orwella: „Kto kontroluje minulosť, má pod kontrolou budúcnosť. Kto kontroluje súčasnosť, má pod kontrolou minulosť,“ rovnako ako celý román 1984 vyzerá byť opäť celkom aktuálny. Vo svete, no v niečom aj u nás doma. Premiér rád svojsky prerozprávava minulosť. A sotva to robí preto, že by mal zlú pamäť. Skôr si myslím, že ide o kontrolu budúcnosti.
Od tvrdenia o zmanipulovaní referenda o vstupe do EÚ je už len krôčik k spochybneniu legitimity nášho členstva v nej od samého začiatku. Môže sa hodiť. Označenie novembra 1989 za komunistický puč možno odkazuje na ním velebených čínskych komunistov a vládu jednej strany.
No a najnovšie zas nedá dopustiť na éru mečiarizmu. Tu sa spolieha na zlú pamäť svojich voličov: väčšina z nich tú dobu i zažila. A v minulosti si o nej zrejme mysleli svoje. Vo voľbách v roku 2012 HZDS nedostalo ani hlasy všetkých svojich členov a s výsledkom pod jedným percentom sa nepotvrdzuje terajší (účelový) premiérov spomienkový optimizmus.
Doteraz nepotrestaný mečiarizmus bola hrozná doba úpadku, zlodejstiev, vrážd a mafií. Demonštrácia sily a majetku, „hrubokrkí“ muži so zlatými reťazami v šušťavom oblečení poskytujúci „ochranu“ a stojaci nad zákonom bola len vizuálna skratka tej doby. Povrch ľadovca.
Celá spoločnosť bola nejaká vykoľajená. Pred panelákmi stáli autá vtedy drahšie ako samotné byty. Mimochodom, moji kamaráti zo Západu boli prekvapení množstvom drahých áut na cestách plných výmoľov. Ich žalostný stav tak nejako očakávali, luxus menej. Vystavovať na obdiv majetok, ktorý nezodpovedal príjmom, bolo celkom bežné.
O desať rokov neskôr sa mi to pripomenulo v Moskve. Z ciest zo zahraničia zvyknem prinášať len potraviny, niečo miestne, čo doma nemáme. A čo sa potom ešte dlhé roky neprekladá z miesta na miesto. V bežných „samoškách“ som okrem sušených solených rýb veľa domácich produktov nenašiel, a tak som išiel do prémiového obchodu. Také bývajú na Západe skôr malé.
Ostatne, skutočne výnimočné delikatesy nebývajú lacné, no tam to bola obrovská samoobsluha. Zarazene som hľadel na chlapíka, čo mal nákupný vozík kopcom naplnený skutočne výnimočne drahými pochúťkami a z vrecka mu demonštratívne trčal hrubý zväzok bankoviek. Podchvíľou si kontroloval, či ich ozaj dobre vidno.
Na túto scénu som si spomenul, keď sa na internete objavila stručná informácia, aké hodinky nosia hlavy štátov NATO. Vlastne sú to celkom verejne dostupné informácie, len boli dané do kontextu. Niektorí vystačili s hodinkami od 200 do 100 či ešte menej eur, niekoho stáli okolo 1 000 eur, no a potom tam bola extra trieda.
Nikoho neprekvapí, že v maličkej skupinke milovníkov okázalého luxusu bol americký prezident. Jeho záľuba v drahom nevkuse má širokú publicitu. Či miluje aj zlatú vaňu, to neviem. No a nás rovnako neprekvapí, že mu cenou hodiniek konkuroval jedine náš premiér (podľa tlače ho dokonca výrazne prekonáva).
Lenže pohľad na tie Trumpove hodinky by ho sotva vydesil. Pochybujem, že by „sociálnodemokratický“ politik nosil drahé hodinky ako referenciu na kubánskych revolucionárov – Che Guevara nosil „rolexky“, Castro si ich niekedy navliekol na ruku hneď dvoje. Skôr v tom vidím odkaz na smutnú, no premiérom velebenú dobu mečiarizmu. Koniec koncov alkohol v parlamente, svaly, posilky a majitelia SBS sú opäť na výslní. Tak ako okázalý luxus politikov.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Domáce | pred 6 rokmi | 4
Kultúra v parlamente je najhoršia, akú som zažil, tvrdí Bugár
Domáce
|
pred 10 rokmi
|
41
Mečiar v parlamente končí, otázny ostáva mečiarizmus
Komentáre
|
|
pred 16 rokmi
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.