Na kolonializme aj dnes záleží. Západ je už prefíkanejší
Európsky kolonializmus je z dnešného pohľadu najvýznamnejšou udalosťou svetových dejín. A ľavica by sa mala usilovať o nápravu jeho krívd. Hoci sa súčasná neokoloniálna éra dá transformovať na zásadne odlišnú aj bez toho, aby boli genocídy minulosti potrestané, v tejto chvíli je hlavnou osou globálneho konfliktu naďalej os vytvorená pred niekoľkými storočiami.
Prvýkrát súčasný ekonomický systém „odskúšali“ koncom 15. storočia portugalskí kolonizátori, ktorí presúvali otrokov z africkej pevniny na cukrové plantáže ostrova Svätého Tomáša vzdialeného 250 km od pobrežia. Cukor sa následne vyvážal do Európy. Išlo o jednoduchý obchodný systém, ktorý vo svojej podstate funguje dodnes. Niektoré oblasti vyvážajú suroviny, ďalšie pracovnú silu a Západ, ktorý vyváža kapitál, si následne berie zisky. Základom celého systému bolo a je násilie – schopnosť podriadiť si slabšie krajiny a prinútiť ich podieľať sa na pre nich nevýhodnom obchode.
Tento trojuholníkový obchod sa následne rozšíril do Ameriky a umožnil Európanom dosahovať dovtedy nepredstaviteľné zisky. Práve tie a ich opätovné investovanie mali za následok zaistenie dominancie nad celým svetom.
V tzv. debate o odlive dospela indická ekonómka Utsa Patnaik k záveru, že medzi rokmi 1765–1938 ukradla Veľká Británia z Indie 45 biliónov dolárov. Takéto obrovské sumy mali pozitívny vplyv na (nielen) britskú ekonomiku. Koncom 18. storočia predstavoval príjem z amerických kolónií 50 % hrubých britských investícií. Zároveň kolónie spotrebovávali vývoz koloniálnych mocností. Kým v roku 1770 išlo do kolónií 14 % anglického exportu, v roku 1855 to už bolo 71 %.
Nadvláda Západu sa neskončila s dekolonizáciou. Z chudobných krajín si tie bohaté každý rok privlastňujú ďalšie bilióny dolárov v podobe surovín, ľudskej práce či hotových výrobkov. Medzi rokmi 1990–2015 to bolo 242 biliónov, čo zodpovedá zhruba štvrtine HDP bohatých krajín. Táto obrovská každoročná dotácia umožňuje investície nielen do vedy, ale najmä do zbraní zaisťujúcich pokračovanie nadvlády a nerovnosti.
Ak je cieľom ľavice rovnosť, časový rámec, v ktorom by sa ľavica mala pohybovať, je zhruba päť storočí. Otroctvo a iné neprávosti, ktoré sa udiali predtým, sú tiež poľutovaniahodné a určite má zmysel sa im v historickom kontexte venovať, ale nie sú podstatné pre fungovanie dnešného systému. Ak súčasnosť považujeme za nespravodlivú, potrebujeme sa vyrovnať s tou minulosťou, ktorá na nás má naďalej vplyv.
Pre Slovensko to znamená otvoriť sa dejinám, o ktorých si môžeme myslieť, že sa nás netýkajú, že sú súčasťou dávnej histórie iných krajín. Potrebujeme, aby naši volení zástupcovia počúvali kritiku prichádzajúcu z krajín, ktoré sú chudobnejšie ako tá naša, a aby sa postavili proti svojim európskym a americkým spojencom. Nemusia kritizovať Rím za to, že zničil Kartágo v druhom storočí pred naším letopočtom, ale mali by kritizovať (nielen) Macrona za to, že sa odmieta vyrovnať s koloniálnymi genocídami.
Súvisiace články
Komentáre | | pred 9 mesiacmi | 50
Vojna, genocída a sloboda slova
Komentáre
|
|
pred 1 rokom
|
13
Boj o Grónsko: Európsky kolonializmus verzus Trump
Komentáre
|
|
pred 9 mesiacmi
|
46
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.