Vzostup pravice a kríza v Holandsku

Ale aj v Holandsku hrozí, že opakované predčasné voľby sa stanú novým normálom. Sú príznakom hlbokej politickej krízy zakorenenej v neoliberalizme.

Jedenásť mesiacov a jeden deň

Po zdĺhavých rokovaniach sa v roku 2024 v Holandsku sformovala doposiaľ najpravicovejšia vláda od druhej svetovej vojny na čele s technokratom Dickom Schoofom. Vydržala iba jedenásť mesiacov a jeden deň. Potom Geert Wilders, líder najväčšej parlamentnej skupiny Strana slobody (PVV), vládu zvrhol. Holandský kultúrny historik René van Stipriaan opisuje PVV ako „nedemokratickú, otvorene rasistickú a štvavú stranu“.

Opakovane presadzovala protiústavné, autoritárske návrhy. Štvorstranovú koalíciu pozostávajúcu z PVV, tradične pravicovo-liberálnej a v súčasnosti aj protiimigračnej Ľudovej strany za slobodu a demokraciu (VVD) a dvoch novozaložených strán – kresťanskodemokratickej odštiepenej skupiny Nová spoločenská zmluva (NSC) a Hnutia poľnohospodárov a občanov (BBB), ktorá vznikla z protestov farmárov – počas celej svojej existencie sužovali vnútorné konflikty.

Tie sa týkali aj vojen na Ukrajine a v Gaze.

Po voľbách je pred voľbami

V predčasných voľbách, ktoré sa konali koncom jesene 2025, utrpela PVV neúspech. VVD dopadla lepšie, ako sa očakávalo. Liberálna D66 tesne zvíťazila a bola poverená zostavením vlády. Líder D66 Rob Jetten sa pôvodne zameriaval na koalíciu štyroch strán spolu so Sociálnymi demokratmi a Ľavicovými zelenými, VVD a vzkriesenými Kresťanskými demokratmi (CDA).

Nepočítal však s Dilan Yeşilgözovou z VVD. Odmietla vytvoriť koalíciu s úplne zdiskreditovaným PVV, ale aj spolu so Sociálnymi demokratmi a Ľavicovými zelenými Holandsko volilo pravicu, povedala Yeşilgözová – a navrhla krajne pravicovú JA 21 ako štvrtého koaličného partnera. To bolo pre D66 neprijateľné, pretože ju v minulosti jej voliči trestali za koalície s výrazným pravicovým sklonom.

D66, VVD a CDA sa teraz pokúšajú o vytvorenie menšinovej vlády. V hornej komore parlamentu má iba 66 zo 150 kresiel. Situácia vyzerá ešte pochmúrnejšie pre zamýšľanú menšinovú vládu v dolnej komore, ktorá má tiež slovo v legislatíve. Tam má iba 22 zo 75 kresiel. Rozhovory prebiehajú, ale v roztrieštenom parlamente nie je možné dosiahnuť stabilnú väčšinu. Je nepravdepodobné, že experiment potrvá dlho.

Hostina pre privilegovaných

Holandsko patrí v EÚ medzi priekopníkov tvrdej neoliberálnej politiky. Neoliberalizáciu spočiatku presadzovali VVD (Slobodná demokratická strana) a kresťanskí demokrati. V roku 1990 líniu prijali aj sociálni demokrati. Sociálne bývanie prakticky prestalo existovať.

Namiesto toho sa kúpa bývania na úver dotovala daňovými úľavami – konkrétne modelom stimulov maximalizujúcich dlh. Holandské domácnosti patria medzi najzadlženejšie v EÚ. Ceny bývania a nájomné prudko vzrástli. V ekonomickom srdci okolo Amsterdamu a Utrechtu sa bývanie stalo nedostupným. Zamestnanci a pracovníci s nižšími príjmami musia dochádzať a sú závislí od áut.

Holanďania pracujúci pri hraniciach často žijú v zahraničí a do Holandska dochádzajú len za prácou. Nedostatok bývania je jedným z najpálčivejších problémov. Sociálne dávky boli znížené a podmienené mnohými podmienkami. Zmenil sa aj spôsob formulovania politík. Hľadanie sociálnych kompromisov medzi odbormi a združeniami sa nahradzovalo technokratickými orgánmi.

Veľké časti obyvateľstva sa cítili politicky vylúčené a zďaleka neboli spokojné s výsledkami týchto technokratických politík. Najmä sociálni demokrati zaznamenali pokles podpory. Boli však aj víťazi. Van Stipriaan charakterizuje štyri vlády vedené Markom Ruttem (VVD) v rokoch 2010 až 2024 ako „hostinu pre privilegovaných“.

Neoliberalizmus a vzostup protiimigrantskej pravice

Pre holandských neoliberálov bola vzorom britská premiérka Margaret Thatcherová. Vo volebných kampaniach získavala body nielen neoliberálnymi reformami, ale aj rasovo zafarbenými sloganmi. Strana VVD, vedená Fritsom Bolkesteinom, ktorý sa neskôr preslávil ako mimoriadne antisociálny európsky komisár, sa v roku 1990 začala prezentovať ako protiimigrantská.

Čoskoro sa objavili samostatné protiimigrantské a neoliberálne pravicové strany, najprv Pim Fortuyn List, potom PVV pod vedením Geerta Wildersa, ktorý si svoje prvé politické pôsobenie vyslúžil ako Bolkesteinov zamestnanec vo VVD.

Neskôr nasledovali ďalšie pravicové skupiny. PVV s extrémne protiislamskou sa stala najtvrdšou. Pravicoví liberáli aj protiimigrantská nová pravica sa snažili presunúť vinu za nespokojnosť s neoliberálnou politikou na migrantov a etnizovali intenzívnejšiu konkurenciu o bývanie, sociálne dávky a pracovné miesta. Kríza spôsobená pandémiou covid-19 im dodala nový impulz.

Opatrenia proti extrémnej spotrebe dusíka vo vysoko industrializovanom poľnohospodárstve, ktorá poškodzuje podzemnú vodu, vytvorili ďalšie kontaktné body pre pravicové strany vo vidieckych oblastiach. Nové pravicové strany sa prezentovali ako populistická alternatíva k technokratickému štýlu tradičných strán.

Tradiční pravicoví liberáli privolali silno pravicové, rasovo nabité sily a už sa ich nedá striasť. Politickým víťazom hlbokej krízy reprezentácie, ktorá má svoj pôvod v neoliberalizme, je extrémna pravica.

Holandsko sa priebežne viac a viac posúvalo doprava. Extrémna pravica sa normalizovala už na začiatku. Už v roku 1992 bola vláda prvýkrát založená na podpore krajne pravicovej strany. V rokoch 2010 až 2012 poskytla Wildersova strana PVV vonkajšiu podporu prvej vláde Rutteho. Do roku 2023 bola PVV najsilnejšou stranou a stala sa aj súčasťou vlády. Premiéra Wildersa však ostatné strany neakceptovali.

Wilders a PVV sú momentálne pod tlakom. Pred niekoľkými dňami opustilo poslanecký klub PVV sedem z 26 členov parlamentu. Požadovali konštruktívnejší vzťah s ostatnými stranami, ale aj inú stranícku štruktúru.

PVV je podľa historika Koena Vossena „prvou stranou bez členov“. Zakladateľ strany Wilders ihneď po založení strany zmrazil členstvo a drží v rukách všetky opraty. Holandský parlament má v úmysle s takýmto straníckym modelom skoncovať novým straníckym zákonom. Nacionalistická pravica môže čeliť otrasom.

Tradiční pravicoví liberáli privolali silno pravicové, rasovo nabité sily a už sa ich nedá striasť. Politickým víťazom hlbokej krízy reprezentácie, ktorá má svoj pôvod v neoliberalizme, je extrémna pravica. Ľavicové, sociálne a demokratické sily doteraz nedokázali vytvoriť účinnú alternatívu.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.