Presvedčí Orbán voličov aj napriek vyčerpaniu systému, ktorý vytvoril?

Hospodárstvo krajiny zápasí so značnými problémami, vláda musí hasiť jeden škandál za druhým, a najmä, prvýkrát za posledných pätnásť rokov sa na politickej scéne objavil vážny vyzývateľ v osobe Pétera Magyara a jeho strany Tisza, ktorá dlhodobo vedie v prieskumoch verejnej mienky. Nástup silného konkurenta s nie nereálnymi šancami na volebné víťazstvo sa deje aj napriek dominancii Fideszu v médiách a jeho ovládaniu štátu spolu s ďalšími inštitúciami.

Patálie Fideszu

Aj nedávny predvolebný zjazd Fideszu ukázal, že napriek demonštrovanému sebavedomiu Viktora Orbána a jeho kolegov vo vedení strany sa horúčkovito hľadajú spôsoby, ako si s novou situáciou a hrozbou poradiť. Svedčí o tom aj kandidátka pre jednomandátové obvody, v ktorej je až takmer polovica nových nominantov (41 zo 106) a vo svojich obvodoch nekandidujú ani niektorí dlhoroční poslanci a opory strany.

Dá sa povedať, že maďarský premiér, okrem iného i futbalový expert, sa snaží striedaním oživiť výkon svojho mužstva. Zjazd schválil aj volebný slogan „Istá voľba“. Ten naznačuje zatiaľ skôr opatrný prístup v porovnaní s doteraz obvyklým ofenzívnym politickým naladením strany. Aj témy s ktorými Fidesz predstupuje pred voličov, sú už overené v minulých voľbách – vojna, migrácia, genderové témy.

Pikantériou doterajšieho predvolebného diania je únik oficiálneho sloganu vládnej strany ešte pred jej zjazdom do rúk konkurentov, čo im umožnilo vytvoriť doménu s týmto názvom a tým minimálne zosmiešniť Fidesz. Aj táto epizóda svedčí o tom, že Orbánova strana nie je takpovediac vo forme, a to nielen čo sa týka digitálnej ochrany, ale s veľkou pravdepodobnosťou i straníckej disciplíny.

Táto vnútorná nepohoda spolu s nárastom nespokojnosti voličov môže byť vnímaná ako únava z pätnásťročného vládnutia Viktora Orbána a jeho tímu, a to tak na strane vládnych predstaviteľov, ako aj na strane obyvateľstva. Zdá sa však, že príčiny môžu byť hlbšie.

Po svojom prvom triumfálnom víťazstve začal Fidesz uskutočňovať skutočne hlboké zmeny, ktoré viedli v konečnom dôsledku k vzniku nového politického režimu s mimoriadnou koncentráciou moci, zasiahli vlastnícku štruktúru a výrazne ovplyvnili zahraničnú politiku. Tieto zmeny mali viesť k prosperite, rastu životnej úrovne a posilneniu vplyvu Maďarska v Európe i vo svete. A po istý čas sa zdalo, že krajina je aspoň z ekonomického hľadiska úspešná.

Orbán vytvoril silnú podnikateľskú vrstvu s väzbami na štát. To nevyhnutne prinieslo prekvitanie korupcie na jednej strane a spoločenskú nespokojnosť na strane druhej.

Maďarský ľavicový ekonóm Gábor Scheiring však na základe podrobnej analýzy opierajúcej sa o štatistické údaje presvedčivo dokazuje, že systém vybudovaný po roku 2010 sa hospodársky, politicky i morálne vyčerpal a dnes mu chýbajú zdroje, dynamika i dôvera značnej časti spoločnosti.

Únava z Orbánovho systému

To čo Viktor Orbán nazval systémom národnej spolupráce (používal aj ďalšie názvy) je podľa Gábora Scheiringa v skutočnosti autokratickou verziou závislého kapitalizmu fungujúceho na kompromise a koexistencii národného a nadnárodného kapitálu so štátnymi stimulmi akumulácie kapitálu. Orbán zásahmi štátu do vlastníckych vzťahov a pomocou verejného obstarávania, najmä z prostriedkov EÚ, vytvoril silnú podnikateľskú vrstvu s väzbami na štát. To nevyhnutne prinieslo prekvitanie korupcie na jednej strane a spoločenskú nespokojnosť na strane druhej.

Súčasťou tejto politiky bolo vytváranie tlaku na zamestnancov, ich tzv. flexibilitu a udržiavanie miezd na nízkej úrovni v porovnaní so ziskom spoločností. Finančne podvyživené zostalo zdravotníctvo, školstvo, ale aj veda, čo spolu s absenciou priemyselnej politiky neumožnilo prejsť na sofistikovanú výrobu a znižovať závislosť od zahraničných investícií.

Kríza vyvolaná pandémiou covidu a následná invázia Ruska na Ukrajinu, ako aj colné reštrikcie prezidenta Donalda Trumpa ukázali veľkú zraniteľnosť maďarského hospodárstva. Mimoriadne vážne komplikácie priniesli obmedzenia výplat z európskych fondov v dôsledku porušovania zásad právneho štátu. EÚ dlho neprijímala sankcie voči Maďarsku a pristúpila k nim až v dôsledku osobitných stanovísk maďarskej vlády k invázii Ruska na Ukrajinu. Dnes maďarská vláda zápasí s vysokou infláciou, rastom verejného dlhu, pričom hospodársky rast je mimoriadne slabý či dokonca nulový.

V tejto zložitej situácii sa Viktor Orbán spolieha na politickú podporu amerického prezidenta, aj keď by určite privítal aj finančnú pomoc USA, o ktorú síce vo Washingtone požiadal, no jednoznačný prísľub nedostal. Esom v rukáve je prípadná predvolebná návšteva Donalda Trumpa alebo jeho viceprezidenta v Budapešti (pravdepodobnosť pôvodne uvažovaného stretnutia Trump – Putin v maďarskom hlavnom meste je dnes mimoriadne malá).

V každom prípade je americký prezident vzhľadom na svoje geopolitické ciele zainteresovaný na zotrvaní Viktora Orbána vo funkcii maďarského premiéra. Či si to budú priať i voliči, to už také isté nie je.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.