Vianoce, Ježiš Kristus a boh Mitra
Predpokladám, že väčšina čitateľov vie, že veľké kresťanské sviatky sa kryjú so sviatkami predchádzajúcich kultov. Takisto aj množstvo starých kresťanských chrámov bolo postavených na kultových miestach „pohanských“. Vianoce, konkrétne 25. december, sa v kresťanskom svete oslavujú ako deň narodenia Ježiša Krista, Spasiteľa.
Na sklonku Rímskej ríše súperili medzi sebou dve najpopulárnejšie náboženstvá – kresťanstvo a mitraizmus. Názov toho druhého odkazuje na meno Mitra. Bol to staroindický i staroperzský boh (baga), ktorý, okrem iného, symbolizoval svetlo (no nie celkom Slnko), ako aj zmier medzi nebom a zemou. Pozoruhodné je, že Mitrov príbeh sa v mnohom podobá legende o Ježišovi Kristovi: Mitra tiež prišiel na svet z panny ako spasiteľ sveta. Podľa tradície sa jeho narodenie slávilo takisto 25. decembra.
Kedy presne sa Ježiš Kristus narodil, sa naisto nevie, dátum 25. december (Narodenie Pána) nebol stanovený nijakou inštitúciou, dospievalo sa k nemu postupne. Isté je, že sviatok bol zasadený do obdobia zimného slnovratu, keď sa dni začínajú predlžovať a pribúda svetlo. Rímsky cisár Aurelianus, ktorý sa nebránil mitraizmu, zaviedol Dies Natalis Solis Invicti (Narodenie nepremožiteľného Slnka).
Narodenie svetla súvisí s Mitrom, prichádzajúcim s dvomi pochodňami – symbolmi svetla, ktoré premáha temnotu. Mitra vystupuje zo skaly – vychádza spod zeme. Rímski vojaci uctievali Mitru v podzemných svätyniach a betlehemská maštaľ sa takisto nachádza pod úrovňou zeme a často sa zobrazuje ako jaskyňa. Podzemná miestnosť by pokojne mohla predstavovať maternicu panny, z ktorej sa zrodili naši dvaja spasitelia. Podľa niektorých bádateľov panna v Biblii je skôr mladá ako nepoškvrnená žena.
Ale zem má aj iný význam. Môže predstavovať naše telo. Z alchýmie poznáme výraz V.I.T.R.I.O.L. Keď sa pozrieme na slová, ktoré sú skryté za jednotlivými písmenami, vyjde nám veta: Visita Interiora Terrae Rectificando Invenies Occultum Lapidem (Navštív vnútro zeme, očisti ho a objavíš skrytý kameň.) Skrytý kameň, podľa mnohých nie je nič iné ako kameň mudrcov – symbol poznania zákonitostí mikro- i makrokozmu.
Poznanie mikrokozmu je vlastne poznanie seba. Aj legendárny nápis v delfských veštiarňach hovorí: Gnóthi seuaton – Poznaj sám seba. Aj Budha pobáda svojich nasledovníkov, aby nazreli do seba a tam hľadali pravdivé svetlo. Lao-c' vraví: „Kto pozná ľudí, je rozumný; kto pozná seba, je múdry. Kto premáha druhých, je silný; kto premôže seba, bude mocný.“ Premôcť seba môže len ten, kto pozná seba, všakže.
Už sa stalo tradíciou, že okolo Vianoc mnoho ľudí podlieha depresiám, niektorí sa pokúsia o samovraždu – sviatky v nich ešte väčšmi prehlbujú beznádej. Aj oni by chceli byť obklopení rodinou či priateľmi. Vianoce sa síce trbliecu, no tú parádu často „ozvláštňujú“ prudké rodinné zvady.
Lenže ak pripustíme, že Vianoce sú predsa len skôr o tom, čo nám odkázali vyššie spomínané duchovné tradície, potom by sme stíšenie a samotu mali privítať ako príležitosť ponoriť sa do svojho skrytého svetla. Tomu, kto potrebuje vizuálnu inšpiráciu v tichej sviatočnej chvíli, odporúčam, aby sa pozrel na obraz Narodenie, ktorý namaľoval taliansky maliar Correggio.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Komentáre | | pred 10 mesiacmi | 2
Chodník: javisko našej nevšímavosti
Komentáre
|
|
pred 10 mesiacmi
|
1
Neznesiteľná ľahkosť hurvínkovskej bojachtivosti
Komentáre
|
|
pred 11 mesiacmi
|
17
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.