Benešove dekréty: Orbán by bol nerád spájaný so stranou, ktorá patrí do liberálneho tábora
Slovensko-maďarské vzťahy a spory sa vo vnútroštátnom rámci popri jazykových právach, vzdelávaní, územnom členení a podobne dotýkali a dotýkajú aj historických tém s presahom do súčasnosti. Tieto politické polemiky boli od samého vzniku Slovenskej republiky vždy dvojkoľajné.
Okrem domáceho rozmeru majú aj medzištátnu dimenziu, keďže maďarské vlády po roku 1990 považovali riešenie otázok súvisiacich s postavením maďarských menšín v susedných štátoch, teda aj na Slovensku, za neoddeliteľnú časť tzv. národnej politiky, lebo tieto komunity sú považované za súčasť jednotného maďarského národa, čo je od roku 2010 zakotvené už aj v ústave krajiny. Takéto prelínanie vnútornej a zahraničnej politiky viedlo často ku komplikácii dvojstranných vzťahov, ako o tom svedčil napríklad aj problém so zákonom o zahraničných Maďaroch.
Bilaterálne spory týkajúce sa Benešových dekrétov nadobudli najdramatickejšiu podobu v roku 2002. Viktor Orbán na konci funkčného obdobia svojej vlády vystúpil v Európskom parlamente a v odpovedi na otázku nemeckého poslanca uviedol, že podmienkou vstupu Českej republiky a Slovenskej republiky do Európskej únie by malo byť zrušenie týchto právnych dokumentov, keďže princíp kolektívnej viny, na ktorom sú postavené, je cudzí myšlienke zjednocovania Európy. Táto požiadavka prednesená v európskej inštitúcii v mimoriadne dôležitom období, keď sa rozhodovalo o rozširovaní Európskej únie, vyvolala protesty českej i slovenskej vlády a viedla k zhoršeniu ich bilaterálnych vzťahov s Maďarskom.
Aktivita Viktora Orbána sa výrazne dotkla aj visegrádskej spolupráce, keď došlo k zrušeniu summitu predsedov vlád, na ktorom sa malo rokovať o možnostiach koordinácie spoločného postupu stredoeurópskych krajín v rokovaniach o členstve v EÚ. Maďarský premiér zrejme počítal s tým, že v tejto otázke získa podporu Nemecka a Rakúska a zaknihuje úspech na medzinárodnej scéne, ktorý ovplyvní výsledky blížiacich sa parlamentných volieb v prospech jeho strany a získa mu podporu krajne pravicovej Strany maďarskej pravdy a života (MIÉP) vedenej Istvánom Csurkom.
Viktor Orbán by bol nerád spájaný so stranou (PS), ktorá patrí do liberálneho tábora a na európskej pôde patrí medzi jeho politických protivníkov.
Ani jedno z vtedajších očakávaní sa nenaplnilo, Benešove dekréty však zostali až dodnes v agende maďarskej vlády. Táto téma sa objavuje napríklad na zasadaniach Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín, prípadne vo vystúpeniach niektorých oficiálnych predstaviteľov Fideszu. Preto môže byť na prvý pohľad prekvapujúce, že v situácii, keď sa dekréty, tak či onak, stali predmetom slovensko-slovenských politických polemík, z budapeštianskych vládnych miest nepočuť žiadne reakcie.
S veľkou pravdepodobnosťou je to aj dôsledok toho, že Viktor Orbán sa už dlhšie sústreďuje na medzinárodnú politiku a v situácii, keď sa jeho zámery na tomto poli dostávajú do kolízie s národnou politikou, dáva prednosť svojim ambíciám na európskej scéne. Stalo sa to napríklad aj pred nedávnymi rumunskými prezidentskými voľbami, keď podporil nacionalistického kandidáta známeho svojimi vyjadreniami proti maďarskej menšine v Rumunsku.
V prípade Slovenska s najväčšou pravdepodobnosťou nepovažuje v súčasnosti za účelné verejne otvárať takú konfliktnú tému bilaterálnych vzťahov, akou sú Benešove dekréty, čo by mohlo hroziť stratou dôležitého spojenca v EÚ. Na druhej strane by bol Viktor Orbán nerád spájaný so stranou (PS), ktorá patrí do liberálneho tábora a na európskej pôde patrí medzi jeho politických protivníkov. Je tiež pravdepodobné, že časť maďarských voličov na Slovensku pochopí mlčanie Budapešti ako dôležitý signál, že v danom prípade je potrebné uplatniť ideologické hľadisko a nepozerať sa na to, čo sa hovorí, ale kto to hovorí.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.