Zodpovednosť intelektuálov. Prečo o Gaze mlčíme?
Sloboda slova je právo, ktorým aspoň teoreticky disponujú všetci. No tí, čo slovom vládnu a ktorým sa často hovorí intelektuáli, nesú na svojich pleciach osobité bremeno. Ak sa ho však rozhodneme niesť, môže sa stať zároveň veľkým privilégiom.
Intelektuáli, ľudia pracujúci duševne, bývajú často ako prví na rane politikov aj rozvášnených davov. Nie je to vďačná úloha, pretože prvá aj druhá skupina rozmýšľa spravidla čierno-bielo, a ak intelektuál alebo intelektuálka neakceptuje tieto pravidlá, všetky strany ho alebo ju roznesú na kopytách. No napriek tomu – alebo dokonca práve preto – je táto nejednoznačnosť najväčšou intelektuálnou výsadou a zároveň zodpovednosťou vôbec.
Nielen na Slovensku sú však zvyšky intelektuálnej scény (v staromódnom slova zmysle) obeťou toho, čo v roku 1967 Noam Chomsky nazval intelektuálnou servilnosťou a lenivosťou. Esej Zodpovednosť intelektuálov vznikla v čase severoamerickej vojny vo Vietname a Chomsky obvinil spoločenských intelektuálov z umelo vytváraných argumentov v prospech ospravedlnenia zločinov alebo, čo je rovnako agresívne – z mlčania. Identickú situáciu dnes sledujeme v Európe, obzvlášť v jej východnom bloku a špecificky na Slovensku. Hrozivo zavádzajúce vyjadrenia z úst a pera niektorých verejne známych osôb v otázkach genocídy v Palestíne príkro kontrastujú s hlučnou podporou Ruskom napadnutej Ukrajiny. Až do takej miery, že mnohí starí sociálni demokrati sa v prípade kritiky Izraela „v situácii nevyznajú“, no neváhajú sa vyznať kdekoľvek inde.
Nedávno do tejto témy prispela v Londýne pôsobiaca sociologička Selbi Durdijeva, ktorá skúmala, prečo liberálni odporcovia Putina v Rusku podporujú Ukrajinu a, naopak, v opozičných médiách volajú po „rozpustení Palestínčanov v kyseline chlorovodíkovej“. S podobným postrehom prišiel o. i. Samir Beharić z Varšavskej univerzity, ktorý sa sústredil na akademikov v Bosne. Na rozdiel od bežných ľudí sa väčšina bosnianskych intelektuálov so skúsenosťou genocídy pred 30 rokmi zapálene hlási k Ukrajine a, naopak, až desivo opovrhuje nezápadnými životmi.
Ticho intelektuálov a príkro odhalený rasizmus, príznačný aj pre Slovensko, podľa nich okrem obáv z okamžitého obvinenia z „antisemitizmu“ alebo „uznávania holokaustu“ vyplýva i z praktickej obavy z následkov v západnej akademickej sfére. Z ohrozenia finančnej podpory zo západných veľvyslanectiev či mimovládnych organizácií alebo diplomatických partnerov. A v neposlednom rade, ako mnohí zažívame aj na Slovensku, z neochoty zniesť, že jedného dňa sa dobrý kamarát z dobrej a úzkej intelektuálnej spoločnosti neozve.
Nie je ľahké donekonečna vystavovať inštitúcie, vlády či médiá znepokojujúcim otázkam a vždy analyzovať konanie na základe príčin a motívov, ani sa smiať z falošných obvinení, odpúšťať zlobu a nikdy neskĺznuť do dehumanizácie jednej skupiny na úkor blahorečenia inej. Nie je to ľahké, ale je to privilégium, ktorému sa premýšľajúci človek nesmie spreneverovať.
Súvisiace články
Komentáre | | pred 1 rokom
Pápež pre bronzovú rasu
Komentáre
|
|
pred 1 rokom
|
3
Safari Sarajevo. Najviac stáli deti, starých si mohli odstreliť zadarmo
Komentáre
|
|
pred 11 mesiacmi
|
29
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.