Hlas silného štátu a „silný“ štát Hlasu (trochu čudne bačuje...)
Sám by som sa zaradil k liberálnej ľavici a požiadavka „silného štátu“ mi je celkom blízka. Pravda, príde na to, čo si kto pod tým predstavuje.
Ja v ňom napríklad vidím vymožiteľnosť práva, bezpečnosť, pomoc slabším, fungujúce zdravotníctvo a školstvo, ochranu životného prostredia a vo všeobecnosti vymedzenie mantinelov pre trhové sily kapitalizmu.
Po silnom štáte volal v sľuboch aj Hlas – rozumej Smer s „ľudskou tvárou“. Nie som si istý, či tá, ktorú ponúka terajší predseda, ňou aj je. A asi nie som sám – pri súčasnom trende vývoja preferencií to o dva roky vyzerá na peknú mimoparlamentnú stranu. Podľa prieskumov sa väčšina občanov necíti bezpečnejšie. Košele z kávových zŕn, agresívne vystupovanie voči oponentom, jalové obviňovania vyšetrovateľov, to všetko nezachránia ani početné platené statusy na sociálnych sieťach, poučujúce brožúrky či opulentné oslavy.
Povolebný teatrálny hon na hraniciach sa skončil fiaskom. Mimochodom, predtým v centre Bratislavy bolo vidno niekoľko početnejších skupín – zrejme migrantov – ktoré však záhadne zmizli uzavretím volebných miestností. Tam by som možno videl ruku silného štátu, ale nie nášho.
Ani iné „hlasné“ rezorty na tom nie sú lepšie. Dve miliardy na záchranky hádam nikto nechápe ako prejav mimoriadnej starostlivosti o zdravie občanov. Spoplatnenie kúpy papierových železničných lístkov za situácie zúfalo haprujúceho online nakupovania je typické zlyhanie štátu. Za dva roky som si nevšimol žiadnu ochranu občanov pred absurdnou byrokraciou napríklad vo veci pracovných predpisov. Progres vidím asi jedine v oblasti školstva, áno, vrátane novej legislatívy.
Ešte väčšiu odbornú kvalifikáciu si vyžaduje ochrana občanov pred dominantnými hráčmi na trhu či rovno monopolmi. Niektoré z nich sú celkom prirodzené, a preto musí nastúpiť regulácia, nie trhové sily konkurencie. Ako príklad by som uviedol distribútorov elektrickej energie. Najziskovejšie podniky v krajine. Tie sú samy osebe „štát v štáte“. Miestne monopoly si určujú pravidlá a odberateľ, prispôsob sa. To, čo platilo včera, dnes už neplatí, však zákazník na to bude hľadať peniaze.
Na rozdiel od iných sietí, ktoré majú zodpovednosť za to, čo je „pred hodinami“, rozumej meracím bodom, distribútori elektriny aj to radi hodia na odberateľa. Ten musí zaplatiť napríklad veľa tisíc eur, aby kábel, čo predtým viedol vzduchom, zakopal pod zem, ak chce súhlas spoločnosti pri nejakých zmenách. Však prečo by občania sami nepomáhali budovať distribučnú sieť. Šetriť na zákazníkoch sa dá aj nastavením vnútorných procesov. Jedno oddelenie dá súhlas zákazníkovi na zmeny a až po ich realizácii sa na žiadosť pozrie iné oddelenie, ktoré predloží vlastný dlhý zoznam požadovaných úprav. Nikoho netrápi, že tie môžu prekvapeného zákazníka stáť dodatočné ďalšie tisíce eur.
Našťastie toto všetko už bude onedlho minulosťou. Spotrebiteľa nebude chrániť len legislatíva a regulačný úrad, ale aj zástupcovia štátu. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) teraz vymenovala do vedenia Západoslovenskej energetiky ľudí reprezentujúcich silný hlas silného štátu. Doslova. Okrem trénera karate a obchodníčky s kabelkami ním bude aj spevák Marián Greksa.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.