Musíme lamentovať nad ústavou?
Galiba sa stala – ústava sa prijala! Hneď som vedel, že sa to musí odraziť nielen v spoločnosti, ale o niečo neskôr aj v televízii. Preto som si so záujmom vypočul také to agitačné okienko, ktoré na úvod nedeľnej diskusie odhodlane vytvára jeden známy moderátor.
Veru ťažké je nájsť niekde inde toľko podnetných myšlienok v natoľko skoncentrovanej podobe. Sú ako lúč svetla, ktorý prežiari naraz celú krajinu, ba zaraz odhalí aj všetky jej chyby a nedostatky.
Napríklad „nebudeme otvorenými a načúvať inakosti“, kým sa nestane toto: „Kým opozícia nepostaví proti Ficovi, Mazurekovi, Dankovi a Harabínovi adekvátnu silu, tak to nepôjde.“ Táto sila však hneď privodí víťazstvo: „Porazí ich iba ten, kto sa nebojí, že sa pritom škaredo zašpiní a bude ochotný hrať rovnaké hry kvôli cieľu uspieť.“
Lenže už nenaznačil, koho si máme predstaviť takéhoto ušľachtilého, ufúľaného, a pritom víťaziaceho. A už vôbec nie takého ochotného či aspoň hravého. Z toho všetkého zostalo vo vzduchu iba také to leninské heslo: „Na biely teror – červeným terorom!“ Alebo naopak? Veď čo už? Dostalo sa nám však vysvetlenia, prečo to tak musí byť: „Politika praje víťazom, nie vzletným ideálom! Účel svätí prostriedky!“
Ak si to dobre pamätám – a iba nerád to pripomínam – významný nemecký maliar a vodca toho pozoruhodného národa – to svojho času nikdy nesformuloval inak. Aj pri takom tom „účele“ by mohol azda niekedy trochu pozornejšie čítať iného nemeckého filozofa – Hegla, ktorý jemne upozorňuje, že taký účel, pri ktorom je potrebné prostriedky svätiť, zvyčajne vôbec nestojí za to, aby sa dosiahol.
Ide však istotne iba o nejaké detaily, ktoré nesmú kaziť zápal burcujúceho zápasu. Lebo vraj (asi tá najhoršia) časť spoločnosti plesá.
A práve jej je potrebné pripomenúť, že sa nemá „uplesať“. Lebo: „Teší sa a plesá čo len jeden jediný človek, jeden jediný, ktorý sa narodil tak, že nemá jasno v tom, s akou identitou?“ Akože človek? Veď sa môže sám identifikovať ako napríklad milý psík!
A moderátor ho tu verejne, ako zlomyseľný rozprávkový televízny Loktibrada, práve zarazil až po krk do holohumnice predsudkov, teda ešte hlbšie ako sama ústava!
Mal sa vyjadriť ohľaduplnšie: „Niekde tu žije niečo, čo nemá jasno v tom, čo je, ale samo už cíti, že by mohlo byť niečím úplne iným!“ A neplesanie nekončí: „A čo ak neplesá aj jedna jediná žena, ktorá nemôže mať dieťa a chcela ho dať vynosiť svojej sestre a teraz jej to ústava zakazuje?“
Spomínam si na poviedku francúzskeho spisovateľa Guy de Maupassanta, v ktorej starý, chorý, nehybný sedliak „zbytočne“ ležal na posteli. Gazdiná ho bystro takpovediac „podsypala“ vajíčkami a on na nich potom už „užitočne“ ležal ako taká kvočka.
Vyliahlo sa „mu“ asi štyridsať kuriatok. Podľa cynického spisovateľa vraj k nim potom prejavoval až taký otcovský vzťah.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.