Predražená vízia jadrových blokov
Americká spoločnosť Westinghouse má byť hlavným partnerom Slovenska pri výstavbe novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Slovensko sa chce s partnerom z USA dohodnúť priamo, pričom predpokladaný výkon má byť 1 250 megawattov pri odhadovaných nákladoch 13 až 15 miliárd eur. Vláda uvíta pri rozšírení kapacít výroby elektriny z jadra aj kooperáciu s Ruskom v prípade, že pôjde o americko-ruskú kooperáciu.
Americká spoločnosť Westinghouse má byť hlavným partnerom Slovenska pri výstavbe novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Slovensko sa chce s partnerom z USA dohodnúť priamo, pričom predpokladaný výkon má byť 1 250 megawattov pri odhadovaných nákladoch 13 až 15 miliárd eur. Vláda uvíta pri rozšírení kapacít výroby elektriny z jadra aj kooperáciu s Ruskom v prípade, že pôjde o americko-ruskú kooperáciu.
Kameňom úrazu celého projektu môžu byť práve uvedené náklady na výstavbu a ich návratnosť v podobe vyrábanej elektriny. Podľa najnovších medializovaných vyjadrení ministra priemyslu a obchodu ČR Lukáša Vlčeka Slovensko zaplatí za jadro takmer dvakrát viac ako Česko.
Pre rozširovanie energoblokov atómovej elektrárne Dukovany Praha vyhlásila výberové konanie, v ktorom bola úspešná juhokórejská spoločnosť, ktorá využije pre subdodávky komponentov pri výstavbe v maximálne možnej miere české spoločnosti.
Dva nové bloky jadrovej elektrárne v Dukovanoch majú stáť cca 16,35 miliardy eur, čo dáva predpoklad, že elektrina po započítaní všetkých nákladov sa bude dať vyrobiť za menej ako 90 eur za megawatthodinu. V rámci českého tendra neuspela renomovaná francúzska spoločnosť EDF, ktorá v Británii stavia bloky pri predpokladanej cene elektriny na úrovni 150 eur, respektíve vo Francúzsku za cca 120 eur.
Problémom Slovenska je tradične unáhlenosť v rozhodnutiach strategického významu bez ohľadu na ekonomické dôsledky. Príslovie „nech to stojí, čo to stojí“ v takýchto prípadoch naozaj neobstojí. Na tomto mieste by bolo vhodné uviesť, za koľko vlastne bude Slovensko schopné vyrobiť megawatt elektriny a či vôbec také energetické kapacity bude potrebovať.
Ak budeme elektrinu draho vyrábať, nedokážeme jej vysoké výrobné náklady preniesť do koncových cien elektriny pre domácnosti i firmy. Tie sa už beztak čoraz ostrejšie sťažujú, že dodávky elektriny sú u nás výrazne nad priemerom EÚ, čo ohrozuje konkurencieschopnosť našich závodov.
Ak firmy nakupujú drahú elektrinu, snažia sa logicky čo najviac brzdiť rast miezd. Priemerná mzda zamestnanca je v roku 2025 približne o 500 eur nižšia ako v susednom Poľsku. To platí aj v prípade minimálnej mzdy, ktorá je už dnes u našich severných susedov na úrovni 1¤086 eur, pričom u nás musia byť nízkopríjmoví zamestnanci spokojní s tým, že od januára 2026 uvidia na svojich výplatných páskach 915 eur mesačne brutto.
V porovnaní miezd cez paritu kúpnej sily by sme boli pritom v porovnaní s Poľskom, vzhľadom na nižšiu cenovú hladinu mnohých tovarov, ešte horšie.
Drahá elektrina bude v budúcnosti brzdou hospodárskeho rozvoja krajiny a atraktivity podnikateľského prostredia pre zahraničných investorov. Ak sa štát rozhodne z pozície svojich právomocí v cenotvorbe diskrétne dotovať najväčších firemných odberateľov elektrickej energie, odrazí sa to v škrtení výdavkov v oblasti sociálnych služieb, zdravotníctva, školstva alebo zaostávania v budovaní cestnej a železničnej infraštruktúry.
Výstavba nových jadrových blokov je beh na dlhú trať a trvá obvykle viac ako päť rokov. Preto štát musí byť veľmi opatrný. Drahú elektrinu môžeme prirovnať k drahému benzínu. Ak stojí liter 1,50 eura, nebude ho predsa nikto kupovať za tri eurá.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Prídu znova Rusi na Slovensko? Fico im pootvoril cestu do Bohuníc
Energetika
|
pred 1 rokom
|
8
Slovensko - veľmoc na výrobu elektriny?
Komentáre
|
|
pred 1 rokom
|
8
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.