Je TRESK dôveryhodným dokumentom?

A to aj preto, lebo PS spolu s KDH, SaS a Demokratmi hodlajú po najbližších voľbách prevziať moc v štáte a PS podľa predbežných prieskumov by sa malo stať hlavnou vládnou stranou. Právom by sme preto mali žiadať, aby nová vláda nielen po 14 rokoch vlády Smeru (v koalícii alebo samostatne), ale i po strastiplných štyroch rokoch troch vlád v jedinom volebnom období 2020–2023 nastúpila na vládnutie adekvátne pripravená. A, samozrejme, aby to bola vláda protikorupčná a aby presadzovala záujmy spoločnosti, a nie úzke záujmy svojich sponzorov. Žiaľ, to, čo PS zatiaľ predstavilo, moje želania nenaplnilo.

TRESK čiastočne naznačuje, kam sa vydať, ale už vôbec nie je návodom, ako by sme sa mali tam, kam chceme, dostať. Už názov TRESK (podľa Ódora je to skratka pre totálny reštart ekonomiky Slovenska) navodzuje skôr snahu nalákať médiá a voliča, byť náznakom dôveryhodnosti. Postačí si napríklad prečítať titulky, respektíve podtitulky komentujúce grafy už v prvej časti dokumentu o ilustrácii problému.

Napríklad: Nevieme, kde je sever ani západ: chcete polovičné platy a dôchodky? Alebo: Cena za Fica: s lepšou vládou ste mohli mať o tisícky viac. Či: Rýchlo uteč! Chcete vidieť svoje vnúčatá aj naživo? Zdravotníctvo zabíja: Chcete žiť dlhšie? Tieto titulky by patrili do volebného manifestu, no nie do pracovného programu budúcej vládnej strany.

S východiskom dokumentu, že starý model rastu je už zastaraný, nemožno inak ako súhlasiť. Poukazovali na to štúdie OZ Profora a FES Slovensko z rokov 2021–2023. To isté platí o nevyhnutnosti zelenej a digitálnej transformácie: príležitosťou na jej naštartovanie bol Plán obnovy a odolnosti i prostriedky, ktoré sa predpokladali na tento štart alokovať. Do značnej miery to bola premárnená príležitosť.

TRESK formuluje mnohé bombastické heslá, ale nedáva konkrétne odpovede na kľúčové otázky. Nezodpovedaných otázok je omnoho viac, ako sa zmestí do krátkeho komentára.

Konsolidácia a rast hospodárstva

Konsolidácia bez investícií do rastu sa môže podariť, ale nebude to „trvalo udržateľná konsolidácia“. Zhodnem sa s autormi na potrebe rastu, no nie hocijakého. To, čo robí slovenské hospodárstvo zraniteľným a obmedzuje jeho rast, je najmä na jednej strane priveľká závislosť od fosílnych zdrojov energií; na druhej strane vysoko koncentrovaná štruktúra hospodárstva – osobitne závislosť od automobilového priemyslu. „Uvažovať o väčšej úlohe automobilového priemyslu v obrannom priemysle“, ako jednej z foriem, ako reagovať na krízu v automobilovom priemysle (ako uvažuje napríklad i nový nemecký kancelár), znamená nielen dostať sa do novej závislosti od rastu vojenských konfliktov, ale obmedziť prostriedky na nevyhnutnú reštrukturalizáciu priemyslu.

TRESK formuluje mnohé bombastické heslá, ale nedáva konkrétne odpovede na kľúčové otázky. Nezodpovedaných otázok je omnoho viac, ako sa zmestí do krátkeho komentára.

Kritickou otázkou zostáva, ako zabezpečiť energetickú bezpečnosť, nižšie ceny energií pre podnikateľský sektor a nižšie výdavky na energie pre sektor domácností. Bude PS pokračovať v energetických megaprojektoch: v projekte nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach, v projekte prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec, či v projekte, ktorý dohovára minister Taraba s Westinghousom? Ako podporí rozvoj regionálnej a lokálnej energetiky využívajúcej OZE, ktorý je násobne lacnejší a podstatne rýchlejšie uspokojí rastúci dopyt po elektrickej energii?

Nižšie dane, odvody z práce a sociálny štát

Ako prvé medzi nevyhnutnými reformami TRESK uvádza nižšie dane a odvody z práce. Vysoké odvody z práce sú dlhodobo diskutovanou otázkou. No ak sa zníži odvodové zaťaženie práce, z čoho sa nahradia výpadky príjmov Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam? Ako nová vláda vysvetlí sporiteľom, že nižšie sociálne odvody budú znamenať i nižšie odvody do II. piliera a zníženie dôchodkov z neho (analogický účinok ako zníženie odvodu do II. piliera)? Zvýši štát odvod za svojho poistenca do VšZP? Atď., atď.

„Dane z práce“ na rozdiel od odvodov patria medzi najnižšie v OECD. V štruktúre daňových príjmov štátu príjmy z dane z príjmov fyzických osôb u nás predstavujú menej ako 50 % daňových a odvodových príjmov priemeru krajín OECD.

Autori sú zástancami teórie „trickle-down“, podľa ktorej daňové škrty budú stimulovať hospodárstvo, a tým sa podporia investície, tvorba pracovných miest a celkový rast: budú z nich profitovať všetci – nielen bohatí a korporácie. Táto teória sa v praxi nikdy nepotvrdila. Naopak, korešponduje s tzv. reziduálnym sociálnym štátom doby Reagana a Thatcherovej a zvyšuje mieru nerovností. Okrem toho, že 13. dôchodok sa dá rýchlo urobiť sociálnejším a lacnejším, ako chce PS riešiť najnižšie dôchodky, regionálne nerovnosti, nekončiacu sa bytovú krízu, ktorá je zodpovedná za mnoho ziel, okrem iného za nízku mieru návratu našich emigrantov za štúdiom a prácou do zahraničia?

Na tieto a desiatky iných konkrétnych otázok, dúfajme, sa dočkáme odpovede v návode č. 2. Malo by to byť čím skôr.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.