Veľa štátnych sviatkov je luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť. Vie to každý, aj tak sa zas škriepime
Na budúci rok pôjdeme do práce nielen 1. septembra a 17. novembra, ale aj na Troch kráľov 6. januára a 8. mája. Zatiaľ dočasne. Či to skutočne bude iba dočasne, ukáže čas. Rovnako tak zrušenie pracovného pokoja 17. novembra, ktorý zostáva štátnym sviatkom (veď aj na štátny sviatok 28. októbra chodíme do roboty).
Zrušenie dvoch dní pracovného voľna okamžite rozvírilo verejnú debatu. Komu sa chce ísť o dva dni viac do roboty? No že máme priveľa štátnych a cirkevných sviatkov, je proste evidentný fakt. Boli to zamestnávatelia, ktorá požadovali zrušenie dvoch či troch dní pracovného pokoja ako príspevok ku konsolidácii. Je to jednoduchý spôsob, ako zvýšiť výkon ekonomiky. Keď však koalícia zamestnávateľom vyhovela, aj tí, ktorí s pôvodnou myšlienkou súhlasili, obrátili o 180 stupňov. To už je taký náš politický folklór.
Áno, konkrétne dátumy môžu pobúriť, no ktorý zvoliť? A ktoré sviatky by vybrali opoziční politici či ich prívrženci, keby boli pri kormidle? O tom, že by určite tiež dva až tri dni pracovného voľna počas štátnych či cirkevných sviatkov zrušili, nikto nepochybuje. Tak prečo logický krok vyvoláva na Slovensku toľko škriepok a emócií?
Nie je to aj preto, že sme malý národ – nielen počtom obyvateľov, ale aj duchovne – ktorý si musí stále dokazovať svoju „veľkosť“? Nič to nedokazuje lepšie, ako štátny sviatok pripadajúci na 1. septembra – Deň ústavy SR. Tej ústavy, ktorá sa za vyše 30 rokov menila takmer 200-krát, za posledných desať rokov bolo 100 pokusov o jej zmenu, našťastie úspech bol zaznamenaný len zhruba v 20 prípadoch. Ktorá krajina oslavuje ústavu ako štátny sviatok? Absurdné!
Nie je to aj preto, že sme malý národ – nielen počtom obyvateľov, ale aj duchovne – ktorý si musí stále dokazovať svoju „veľkosť“?
S týmto absurdným sviatkom sme mali do minulého roka pracovné voľno počas sviatkov až v 15 prípadoch. Rovnako ako Litva, Rumunsko a Bulharsko… Poliaci a Maďari, ktorí majú väčšie dejiny, sú na ne pyšní, a kresťanstvo má u našich severných susedov hlbšie korene, majú 10 dní voľna, respektíve 11. Rovnako ako veľké Francúzsko. Nemci majú 12 dní a pragmatickí Dáni a Holanďania iba deväť dní. Je zrejmé, že aspoň počas konsolidácie treba počet dní pracovného pokoja zredukovať. Lenže ktoré sviatky zrušiť?
Máme rušiť deň voľna na Štedrý večer alebo Veľký piatok ako do roku 1990? Či odpracovať Veľkonočný pondelok v sobotu? Nemysliteľné, rovnako rušenie Sviatku všetkých svätých 1. novembra. Výber je veľmi obmedzený a akákoľvek voľba má plusy i mínusy, vyvolá búrlivú reakciu. Do úvahy preto pripadal iba 8. máj ako štátny sviatok (1. máj je vo svete veľký symbol), z cirkevných 6. január alebo 15. september. Nakoniec dočasne nepôjdeme do práce na Troch kráľov.
Tak to bolo aj v minulosti. V mnohých krajinách už ekonomika beží na plné otáčky, deti chodia do škôl, my ešte dovolenkujeme… Lenže my máme podpísanú Vatikánsku zmluvu, kde Vatikán má iba práva a my iba povinnosti. Ktorý iný štát sa ešte podobne nezmyselne podriadil (Belgicko)? Zrušiť si môžeme dovoliť len ten cirkevný sviatok, ktoré nám dovolí ústredie kresťanskej cirkvi. Slovensko je v pasci. Paradoxne ide o dedičstvo prvej Dzurindovej vlády, dávanej neustále aj s jeho druhou vládou za príklad. Keď hovoríme o príklone k Číne a Rusku, nemali by sme zabúdať ani na túto ponižujúcu zmluvu.
V jednom majú kritici pravdu. Ako obyčajne rozhodnutie padlo ako blesk z jasného neba, koalícia opäť neotvorila verejnú diskusiu. Ba aj Konferencia biskupov Slovenska je otvorená k dialógu. Nuž taká je slovenská politika. To nič nemení na fakte, že dní pracovného pokoja počas sviatkov máme veľa, takýto luxus si nemôžeme momentálne dovoliť. Aspoň dočasne. To si uvedomuje azda každý súdny človek. Dokážeme však konštruktívnou verejnou diskusiou nájsť kompromisné riešenie či radšej pochováme súdnosť?
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.