Kde syčí plyn?
V poslednom čase existuje vo verejnom priestore veľa úvah o tom, kde kupovať zemný plyn a ako ho prepravovať do Európy. Prv než Ruská federácia napadla Ukrajinu, približne tretinu zemného plynu kupovali členské krajiny Európskej únie v Ruskej federácii. Prepravoval sa plynovodmi cez Poľsko, Ukrajinu a dnom Baltského mora.
Európska únia hľadala aj iných dodávateľov zemného plynu. Mali nimi byť Azerbajdžan a Irán. Kvôli dodávateľom vznikol projekt nového plynovodu Nabucco. Je to nerealizovaný, respektíve zrušený projekt 3¤300 kilometrov dlhého plynovodu z Iránu vedúceho Turkménskom a Azerbajdžanom do krajín EÚ, najmä do Rakúska a Nemecka. Plán nevyšiel.
Naozaj nekupujeme ruský plyn?
Európska únia vyhlásila, že v roku 2028 prestane nakupovať zemný plyn v Ruskej federácii. Vyhlásenie je však jedna vec, skutočnosť druhá. Výpočty agentúry Reuters nedávno ukázali, že priemerné denné dodávky zemného plynu ruského energetického giganta Gazprom do Európy sa v júli 2025 oproti predchádzajúcemu mesiacu zvýšili o 37 %.
Politici tvrdia, že nákupmi zemného plynu z Ruskej federácie sa financuje vojnový konflikt na Ukrajine. Je to lož. Skvapalnený zemný plyn prichádzajúci do EÚ z Ruska z podniku Yamal LNG dodávajú súkromní investori, ktorí 12 rokov neplatia dane.
Zopakujme si základné fakty. Prevádzkovateľom projektu je Yamal LNG OJSC, spoločný podnik spoločností NOVATEK OJSC (50,1 %), TOTAL (20 %), China National Petroleum Corporation (20 %) a Silk Road Fund (9,9 %). Ruská federácia poskytla investorom dvanásť rokov daňových prázdnin.
Akcionári poskytli 10,5 miliardy amerických dolárov ako vlastný kapitál, zostávajúce finančné prostriedky sú dlh. Ruský fond národného bohatstva poskytol 2,6 miliardy dolárov, ruské banky štyri miliardy dolárov a čínske banky 12 miliárd dolárov.
Na čiu hlavu mieria sankcie?
Summa summarum, ruský štátny rozpočet dostáva od firmy Yamal LNG figu borovú. EÚ zákazom dovozu zemného plynu vyťaženého na území Ruskej federácie akurát tak zníži zisky francúzskej firmy Total Energies. Sankcie teda uvalí sama na seba.
Už sme to tu raz mali. Nemecká politická strana SPD bola za sankcie voči Gazpromu. Jej významný funkcionár Gerhard Schröder bol predsedom predstavenstva Nord Stream I, proti ktorému boli takisto namierené sankcie. Verejne som sa ho v Bratislave opýtal, či sa necíti ako schizofrenik. Dnes by sa to mohol niekto opýtať na pôde Európskeho parlamentu.
Ukrajina cez svoje územie zastavila prepravu zemného plynu pre Slovenskú republiku. Zemný plyn sa využíva napríklad aj na výrobu elektrickej energie. Ukrajina dostáva elektrickú energiu aj zo Slovenska. Z čoho sa platí? Z úrokov z peňazí, ktoré EÚ zmrazila Ruskej federácii. Kruh sa uzavrel.
Súkromný plyn na Ukrajine
Nielen EÚ sa nevyhli obchody so zemným plynom. Aj na Ukrajine boli predmetom rôznych politických sporov.
Prvým takým verejne známym prípadom na Ukrajine s politickým presahom boli kontrakty firmy Jednotné energetické systémy Ukrajiny (United Energy Systems of Ukraine). V rokoch 1995 a 1996 bola najväčším dovozcom zemného plynu na Ukrajinu. Spolumajiteľ firmy bol vicepremiér Pavlo Lazarenko. Pridelil kvóty na benzín súkromným spoločnostiam, pričom uprednostnil spoločnosti Itera a UESU. Podľa správy OSN Lazarenko počas svojho pôsobenia v úrade ulúpil ukrajinskej vláde približne 200 miliónov dolárov. Súdom v USA bol za pranie špinavých peňazí odsúdený na deväť rokov.
Ruský štátny rozpočet dostáva od firmy Yamal LNG figu borovú. EÚ zákazom dovozu zemného plynu vyťaženého na území Ruskej federácie akurát tak zníži zisky francúzskej firmy Total Energies. Sankcie teda uvalí sama na seba.
V apríli 2006 sa veľa hovorilo o obchodoch so zemným plynom medzi Turkménskom a Ukrajinou. Ukrajina platila za tisíc kubických metrov turkménskeho plynu 44 dolárov v hotovosti. Táto cena bola hlboko pod medzinárodnými trhovými cenami plynu. Neskôr sa platilo 58 dolárov, ale všetko v hotovosti.
Obchody robila aj ďalšia firma. Akcionármi spoločnosti RosUkrEnergo AG s rovnakým podielom (každá po 50¤%) sú spoločnosti Gazprom OJSC a Centragas Holding AG; vlastníkmi druhej firmy sú Ukrajinci Dmitrij Firtaš (90 %) a Ivan Fursin (10 %). Dmitrij Firtaš zaplatil v roku 2004 kauciu 125 miliónov eur. Americké súdy ho obvinili z korupcie.
Boj súkromných firiem
V roku 2010 dostala Ukrajina zľavu 30% za to, že na 25 rokov poskytne Rusku námornú základňu Sevastopoľ. Pri každom obchode so zemným plynom na Ukrajine niekto niečo zarobil. Aká bude budúcnosť? EÚ v rámci obchodnej dohody s USA nakúpi energetické komodity v hodnote 750 miliárd amerických dolárov.
Sľub EÚ kúpiť v priebehu troch rokov americké energie v hodnote 750 miliárd dolárov a predísť tak obchodnému konfliktu s USA sa prakticky nedá splniť. Súčasné dodávky do USA sú nedostatočné, majú mnohé technické ťažkosti a kompetencie Bruselu v dovozných dohodách sú obmedzené. To prakticky znemožňuje dosiahnutie stanoveného cieľa.
V minulom roku minula EÚ 375 miliárd eur na dovoz energie, z čoho 76 miliárd pochádzalo z USA. Na dosiahnutie stanoveného cieľa bude musieť EÚ v priebehu troch rokov strojnásobiť svoj dovoz energie a zároveň odmietnuť iných dodávateľov, ako je napríklad Nórsko, ktoré ponúka lacnejší plyn. A ešte jedna vec: Zemný plyn nakupujú firmy, nie Európska únia.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.