Nesadajme na lep utopickým rečiam
Utópie na nás číhajú za každým rohom. Mnoho politikov si to ani neuvedomuje, ale za ich rečami o lepšej budúcnosti sa skrýva opäť tá beštia utópia. Utópie dostávajú masy ľudí do často až neúnosných situácií. Buď preto, lebo sa ich nedá zrealizovať, alebo preto, lebo sa ich práveže zdanlivo darí uskutočniť.
Len sa pozrime, na to, čo sa v priebehu stáročí stalo s kresťanským náboženstvom, ktoré malo byť útočiskom chudobných a utláčaných. Tisícky ľudí s iným názorom bolo zmasakrovaných, umučených, upálených. Kresťanská myšlienka, v silne znetvorenej podobe, sa použila na dobývanie nových teritórií v Novom svete, Ázii i Afrike. Len na územiach súčasnej Strednej a Južnej Ameriky padli za obeť desiatky miliónov domorodých obyvateľov.
Utopické reči komunistov. Pracovné tábory. Fabriky so zastaranými strojmi. Udavačstvo. Kam sa podela svetlá budúcnosť a beztriedna spoločnosť? Spomeňme si na utopické plány nacistov. Nadradená, čistá rasa. Eugenika, vojenské prehliadky, mučiarne. A dym nad koncentrákmi. Komory plné mŕtvol. Spomeňme si na velikášstvo globálneho kapitalizmu. Nenásytné drancovanie prírodných zdrojov a mrhanie ľudským potenciálom. Prehlbovanie biedy čoraz väčších más. Všimnime si antiglobalistický narcizmus súčasných diktátorov. Imperialistické blúznenia, svojvoľné zaberanie území slabších suverénnych štátov. Hrozba niekoľkých globálnych vojnových konfliktov.
Utópia mnohým pripadá ako vcelku neškodné snenie o lepšej, ideálnej spoločnosti. Jej protikladom má byť dystopia, výraz, ktorým sa v medicíne označuje nesprávne uloženie orgánu, kým vo filozofii či v umení znamená antiutópiu čiže pesimistickú víziu budúcnosti.
Ale aj utópia, ako to naznačuje ruský spisovateľ Jevgenij Zamjatin, je v skutočnosti dystopiou. Utopický plán sa pokúša nastoliť racionálny, harmonický život, v ktorom človeka neohrozujú žiadne negatíva. V takom živote však neexistuje žiadna dialektika, žiadne protichodné, no zároveň komplementárne sily, čo vlastne znamená stav totálneho pokoja, smrti, ničoty.
Britský filozof John Gray, autor knihy Noví leviatani – Myšlienky po liberalizme, v podstate píše, že liberalizmus (ďalšia utopická predstava) zlikvidoval sám seba. V spoločnosti, kde je takmer všetko dovolené a kde sa vládnuca elita (zrejme z čírej lenivosti a nedostatočnej uvážlivosti či predvídavosti) spolieha na samostatnosť, rozum a zodpovednosť jednotlivcov, nastáva tyrania slobody. Čiže stav, v ktorom každý terorizuje toho druhého rozpínavosťou vlastných, svojvoľne určovaných slobôd. Aj ideológovia, najmä praktickí „realizátori“ politickej korektnosti, tak veľmi dbali na ohľaduplnosť a toleranciu, až sa ich dobre mienená stratégia premenila na inkvizičný nástroj, ktorý umožňuje perzekvovať kohokoľvek, kto má odlišný názor či používa neschválenú lexiku.
Ľudská spoločnosť je živý, živelný, otvorený, nie uzavretý systém. Nie je dokonalý. Alebo možno je, len sme to ešte nepochopili. V každom prípade nemožno doň len tak rozmarne zasahovať a ignorovať prepojenosť s inými, senzitívnejšími systémami tejto planéty.
Súvisiace články
Komentáre | | pred 4 rokmi | 6
Stratené utópie
Komentáre
|
|
pred 9 rokmi
|
4
Rozpad jednej utópie
Komentáre
|
|
pred 12 rokmi
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.