Maďarskí Židia proti hladomoru v Gaze
Maďarsku Viktora Orbána väčšina predstaviteľov krajín EÚ nevie prísť na meno zvlášť pre jeho tzv. proruskú politiku a, mierne povedané, vyhranené ľudskoprávne názory. No i v jeho prípade platí brilantný aforizmus Oscara Wildea o tom, že „sú nepriatelia, ktorí by boli menej nebezpeční, keby nemali i niektoré dobré vlastnosti“.
Dá sa tvrdiť, že za tie „dobré vlastnosti“ môžu liberálno-pravicoví politici a verejnosť považovať najmä dve veci, pre ktoré ho budú ochotne tolerovať: oddanosť segregačnej antisociálnej neoliberálnej ekonomickej politike a ešte väčšiu oddanosť Benjaminovi Netanjahuovi a postupu Izraela na okupovaných palestínskych územiach.
Táto komplicita so západným postojom síce vzhľadom na nevídané tolerovanie, či priam podporovanie cielenej brutality neraz vyráža dych, ale zas až tak veľmi neprekvapuje. Západ, ktorý svoj kolonizátorský étos na iných svetadieloch napokon korunoval holokaustom na vlastnom území, vlastne v súčasnom rozpoložení ani nemá morálne dostatočne silné prostriedky, aby zastavil politiku, ktorú on sám stvoril.
Signatári maďarskej Deklarácie za ľudskosť sa zhodujú, že jednostranné, extrémistické prejavy súčasnej izraelskej vlády, ako aj domácich židovských organizácií a tvorcov verejnej mienky, ktorí majú rozhodujúci hlas v maďarskej verejnej diskusii, nereprezentujú ich názory. Nahlas hovoria: Odsudzovanie politiky izraelskej vlády sa nerovná antisemitizmu.
Je nemožné vidieť filmové a fotografické zábery vyhladovaných palestínskych detí a nespomenúť si na zábery z Varšavského geta, obliehaného Leningradu, nemeckých koncentračných táborov alebo státisíce obetí hladomorov v Ázii či Afrike – všade tam, kde smeli „iní“ zomierať, aby sme „my“ mohli žiť. Hoci takmer všetky západné krajiny hovoria o situácii v Gaze a na Západnom brehu ako o „neznesiteľnej“, i naďalej považujú posielanie zbraní a spochybňovanie bezprecedentného množstva ľudí vrátane novinárov či zdravotníkov za obranu demokratických hodnôt.
Špecifický prípad legitimizácie popierania zločinov predstavujú východné krajiny EÚ vrátane Slovenska a Maďarska. A pretože zneužívanie skúsenosti holokaustu súčasnou biopolitikou v okupovanej Palestíne až priveľmi privoláva spomienku na kolaboráciu východných krajín s nemeckým fašizmom, v krajinách západnej periférie neprekvapuje mlčanie, popieranie alebo ako v prípade Maďarska priame odstúpenie od Medzinárodného trestného súdu. O to zásadnejšia a dôležitejšia je skutočnosť, že práve v Maďarsku sa okolo 300 verejne známych židovských osobností (vrátane bádateľov holokaustu) pridalo k deklarácii, ktorá vyjadruje solidaritu so všetkými obeťami izraelsko-palestínskeho konfliktu.
„Sú nepriatelia, ktorí by boli menej nebezpeční, keby nemali i niektoré dobré vlastnosti“. Oscar Wilde
Signatári Deklarácie za ľudskosť sa zhodujú, že jednostranné, extrémistické prejavy súčasnej izraelskej vlády, ako aj domácich židovských organizácií a tvorcov verejnej mienky, ktorí majú rozhodujúci hlas v maďarskej verejnej diskusii, nereprezentujú ich názory. V Maďarsku, kde je už dva roky oficiálne zakázané organizovať demonštrácie na podporu palestínskeho ľudu a obyvateľov pásma Gazy, sa toto Orbánovo rozhodnutie oficiálne považuje za prejav „priateľstva s Izraelom“ a jasného odporu k terorizmu. Dokonca v záujme zachovania zdania jednoduchého boja dobra so zlom boli v posledných mesiacoch vládou aktívne odmietnuté výzvy od tých židovských aktérov, ktorí nereprezentujú pozíciu extrémistickej izraelskej vlády.
Hlavná myšlienka maďarskej Deklarácie za ľudskosť znie možno banálne, no ukazuje sa, že v súčasnosti je zásadne dôležité hovoriť ju nahlas: Odsudzovanie politiky izraelskej vlády sa nerovná antisemitizmu.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.