Trumpova africká "masterclass" súčasného kolonializmu
Keď v apríli tohto roku pozval prezident Donald Trump do Bieleho domu prezidenta Salvádora Nayiba Bukeleho, mohlo to pôsobiť ako bezvýznamné stretnutie predstaviteľa nášho veľmocenského (stále) spojenca a zástupcu „banánovej republiky“.
Trump však s Bukelem hovoril najmä o jeho globálnom zámere: deportovanie väzňov či podozrivých z USA kamkoľvek, kde sa na to vyskytne príležitosť. A aj keď sa nevyskytne.
Bukele už predtým vo februári uviedol, že Salvádor ponúkol USA možnosť „outsourcovať“ časť svojho väzenského systému. Jeho slovami, „za poplatok sme ochotní prijať zločincov vrátane odsúdených občanov USA“. Keď sa ozvali prví kritici, že žiadny zákon USA neobsahuje právomoc deportovať občanov USA alebo ich nebodaj väzniť v inej krajine, Bukele sa blysol: „Hovoria, že sme uväznili tisíce. Ja hovorím, že milióny sme tým oslobodili.“ Donald Trump sa potešil: „Kto mu to poradil? Myslíte, že to môžem nabudúce použiť?“
Program deportovania väzňov je súčasťou prísľubu Donalda Trumpa uskutočniť „najväčšiu deportačnú operáciu v histórii USA“. Zároveň ide o tretiu dohodu o deportácii svojho druhu v Afrike.
Trump Bukelemu prisľúbil obchod storočia: preskúma možnosti masového deportovania „homegrowns“ – teda aj tých, ktorí nielenže majú občianstvo USA, ale sa tam už aj narodili. Generálnej prokurátorke USA Pam Bondiovej nariadil preskúmať, či by to mohol byť legálny a efektívny spôsob umiestnenia všetkých väzňov USA rôzne po svete. S Bukelem bola dohoda uzatvorená: Musíte postaviť päť ďalších väzení!
Generálna prokurátorka Pam Bondiová myšlienku deportácií obhajovala. Ide vraj o „Američanov, o ktorých Trump hovorí, že spáchali najhoršie zločiny a po ich odstránení kriminalita radikálne klesne“. Počujeme dobre: USA deportujú vlastných občanov – odsúdených, neodsúdených aj odchytávaných – na ľubovoľne zvolené miesta planéty, aby svoje územie vyčistili. Vlastne nie „ľubovoľné“. V drvivej väčšine ide o čiernu Afriku.
Program je súčasťou prísľubu Donalda Trumpa uskutočniť „najväčšiu deportačnú operáciu v histórii USA“. Zároveň ide o tretiu dohodu o deportácii svojho druhu v Afrike.
Podľa komentátora Al-Jazeery zo Zimbabwe Tafiho Mwaku odohral Trump začiatkom júla v Bielom dome „majstrovskú lekciu moderného divadla kolonializmu“, keď zvolal niečo ako africký minisummit. Vyhlásil na ňom, že africké krajiny ponúkajú neuveriteľné obchodné príležitosti, ktoré prospievajú americkému ľudu aj africkým partnerom. V úvodnom prejave prezident vyhlásil, že lídri pozvaných piatich štátov (Senegal, Guinea-Bissau, Mauretánia, Libéria, Gabon) zastupujú celú Afriku a poďakoval politikom z krajín „s veľmi cennou pôdou, nerastami, ložiskami ropy a úžasnými ľuďmi“.
Malo to vyznieť ako vyznamenanie, no stalo sa z toho poníženie podobné dobrovoľnému odovzdaniu nerastného bohatstva Ukrajiny. Len akoby náhodou v rovnaký deň uvalil na búriacich sa osem afrických krajín svoju trestnú colnú politiku.
Šestnásteho júla pristál vo Svazijsku deportačný let s piatimi mužmi z Vietnamu, Jamajky, Laosu, Kuby a Jemenu, ktorí boli v USA odsúdení za trestné činy. Rwanda 5. augusta oznámila, že súhlasila s prijatím 250 migrantov v rámci rozširujúceho sa programu deportácie ľudí z tretích krajín v USA. Do vojny zmietaného Južného Sudánu Washington poslal osem „výnimočne barbarských monštier“. Nie je prekvapenie, že s výnimkou vazalských režimov Afričania považujú takéto konanie za využívanie afrického kontinentu ako ďalšiu formu skládky západného „odpadu“.
Ale nikto, najmenej Európa, by sa nemal čudovať. Trumpov prístup k (najmä) Afrike ako necivilizovanému, zaostalému svetu nehodnému rešpektu je len pokračovaním globalizovaného viktoriánskeho presvedčenia odrážajúceho západnú tradíciu využívania sily namiesto diplomacie všade tam, kde druhú stranu potrebujeme považovať za „teroristov“ alebo „menejcenné kultúry“ – len nešťastnou náhodou evolúcie žijúce na bohatstve prospešnom pre demokratické zriadenia.
Je na nás, či budeme takéto rasistické formy demokracie i naďalej považovať za bezvýznamné, či ich dokonca schvaľovať a bojovať za ne.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.