Viera vo vojnu a klimatické hnutie

To by však svet nesmel byť ponorený do čoraz hrozivejšej geopolitickej konfrontácie. Tá sa v najhorších aspektoch prejavuje najmä špirálou zbrojenia, vývojom čoraz hrozivejších zbraní a neustávajúcou vojnovou propagandou. Akoby sa všetky sily sveta rozhodli, že vedno s narastajúcim tempom celkového otepľovania planéty treba súčasne zvyšovať aj náklady na zbrojenie. Nech je to ešte rýchlejšie. Výsledkom je tak celkom logicky situácia, že otepľovanie planéty aj výdavky na zbrojenie sa naďalej zrýchľujú a perspektíva ich znižovania sa vzďaľuje do nedohľadna.

Nie je metán ako metán

Keď v septembri 2022 otriasla Baltickým morom séria výbuchov plynovodného potrubia spájajúceho Rusko a Nemecko, médiá si s hľadaním vinníka nerobili priveľa práce ani starostí – hlavným podozrivým sa okamžite stalo Rusko, ktoré vtedy už mesiace viedlo vojnu na Ukrajine.

Predsedníčka Európskej komisie síce sľubovala, že vinník sabotáže bude „tvrdo potrestaný“, no len dovtedy, kým sa neukázalo, že v bezprecedentnom útoku na civilnú energetickú infraštruktúru Rusi očividne prsty nemajú. Takže oficiálne „vyšetrovanie“ sa veľmi rýchlo rozplynulo podobne ako obrovské množstvo metánu v atmosfére (na zmapovaní množstva uniknutého metánu pomocou satelitných meraní spravovaných medzinárodnou sieťou IKOS sa podieľal aj brniansky inštitút CzechGlobe).

Je všeobecne známe, že metán je celkovo druhý najvýznamnejší skleníkový plyn, hneď po oxide uhličitom. Pri výbuchu plynovodného potrubia išlo o najväčší priemyselný únik metánu v modernej histórii. Bola to síce nie prvá, ale vynikajúca možnosť a príležitosť poukázať na veľmi nebezpečnú situáciu s globálnymi dosahmi nielen z geopolitického, ale aj z klimatického hľadiska.

Z témy klimatickej krízy sa stala už len bulvárna téma pre nudnú uhorkovú sezónu. Médiá majú plné ruky práce s hľadaním argumentov, prečo je zvyšovanie výdavkov na zbrojenie jedinou možnou alternatívou ďalšieho vývoja.

Možnosť poukázať na nevyhnutnosť deeskalácie medzinárodného napätia, z ktorého by mal osoh aj klimatický systém, a teda život na našej planéte ako taký. Klimatické organizácie však takmer jednohlasne „odsúdili“ fosílne palivá pochádzajúce z Ruska ako škodlivé a neprijateľné, pričom uhlíková stopa ich alternatív z iných krajín – predovšetkým z USA – ktorým zničenie Nord Streamu prišlo z ekonomického hľadiska náramne vhod, obvykle dosahuje násobne vyššie hodnoty (o cene nehovoriac). To však zrejme hrozbu pre otepľovanie z akéhosi nejasného dôvodu nepredstavuje.

O dobrej a zlej Grete

Vráťme sa ešte do obdobia pred šiestimi rokmi. Klimatické protesty vtedy doslova nabrali globálny rozmer, alebo prinajmenšom aspoň v západnom svete. Vtedajšia ikona klimatického hnutia Greta Thunbergová bola miláčikom západných médií a jej prominentná úloha „vizionárky“ pokračovala aj v počiatkoch ruskej invázie, keď sa jednoznačne postavila na stranu Ukrajiny a ruskú agresiu odsúdila.

No ale čuduj sa svete, aj jej „kariéra“ onedlho stroskotala na geopolitike. Mediálna „persona non greta“ sa z nej stala vo chvíli, keď začala raziť heslo „niet klimatickej spravodlivosti na okupovanom území“ s narážkou na dlhodobý etnický útlak obyvateľov Palestíny Izraelom.

Odvtedy akoby sa pod zem prepadla a pre mnohých bývalých uctievateľov zostala len „hlasnou trúbou Hamasu“. Rovnaké tvrdenie platí pre výraznú časť klimatického hnutia, ktoré sa v lepšom prípade pokúša problém Gazy a okupovanej Palestíny ignorovať, akoby výdavky na zbrojenie a s ním spojené emisie nemali s klimatickým problémom vonkoncom nič spoločné.

Predsedníčka Európskej komisie síce sľubovala, že vinník sabotáže na Nordstream bude „tvrdo potrestaný“, no len dovtedy, kým sa neukázalo, že v bezprecedentnom útoku na civilnú energetickú infraštruktúru Rusi očividne prsty nemajú. Takže oficiálne „vyšetrovanie“ sa veľmi rýchlo rozplynulo podobne ako obrovské množstvo metánu v atmosfére.

Z témy klimatickej krízy sa stala už len bulvárna téma pre nudnú uhorkovú sezónu. Médiá majú plné ruky práce s hľadaním argumentov, prečo je zvyšovanie výdavkov na zbrojenie v súčasnosti jedinou možnou alternatívou ďalšieho vývoja. Výskumné inštitúty, ktoré dlhodobo varujú pred hrozbami vyplývajúcimi z pokračujúceho rastu (už tak rekordných) výdavkov na zbrojenie, sa ocitli v rovnakej pozícii ako klimatológovia, ktorí dlhodobo varujú pred pretrvávajúcim rastom koncentrácie oxidu uhličitého.

S tým rozdielom, že v prípade emisií aspoň raz za čas niekto deklaruje úsilie niečo s tým urobiť, zatiaľ čo v prípade zbrojenia už ani to nie. Alebo si viete predstaviť, že by v niektorej z televízií v hlavnom vysielacom čase dostal možnosť vysvetliť svoj postoj niekto, kto sa skutočne zasadzuje za odzbrojenie?

Radšej vám pustia niektorého z dookola sa opakujúcej skupinky „analytikov“ ustavične opakujúcich rovnaké zaklínadlo: zbrojiť treba kvôli Putinovi, ruské uhľovodíky dodávané potrubím sú zlé… Ale to už všetci dávno vieme.

Klimatická kríza a zbrojenie sú spojené nádoby. Všetko nasvedčuje tomu, že Európa sa vydala na dôslednú cestu zvyšovania zbrojenia, a teda aj prehlbovania klimatickej krízy. Napriek „zelenému“ obsadeniu časti europarlamentu.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.