Čo by sa stalo, keby nedošlo k bombardovaniu Hirošimy a Nagasaki? Atómové bomby možno zachránili milióny životov
Pred 80 rokmi dopadli na Hirošimu a Nagasaki atómové bomby. O život prišlo 150- až 250-tisíc ľudí, prevažne civilistov. Od tých čias mnohí úprimne a iní zas účelovo moralizujú o osude oboch miest. No uvedomme si, že smrť 200-tisíc ľudí s veľkou pravdepodobnosťou odvrátila smrť miliónov iných ľudí, najmä Japoncov, ale aj Američanov, Európanov, Číňanov a ďalších.
Moralizovanie o jadrových zbraniach sa začína už ich vývojom. Vraj ich americkí vedci a technici vôbec nemali vyvíjať. Dobre sa to počúva, ale len keď ignorujeme možnosť, že by atómovú bombu skôr ako Američania dostal do rúk Adolf Hitler alebo Josif V. Stalin. Bola to totiž práve práca Nemcov na jej vývoji, čo viedlo k napísaniu známeho Einsteinovho-Szilárdovho listu, ktorý spustil projekt Manhattan.
Druhý argument znie takto: keď už boli atómové bomby na svete, nemali sa použiť. Údajne o to viac, že ich obete boli hlavne civilisti. Žiaľ, plošné bombardovanie miest sa počas druhej svetovej vojny stalo bežnou súčasťou vedenia vojny. Krátko pred Hirošimou, vo februári 1945, britsko-americký nálet spálil centrum Drážďan a zabil 25 000 ľudí. V marci 1945 nálet 279 bombardérov B-29 zabil v Tokiu 100 000 ľudí a z milióna urobil bezdomovcov.
Práve strategické bombardéry B-29 Superfortress boli popri samotnej atómovej bombe technologickým predpokladom jej využitia. Do prevádzky ich uviedli len v júni 1944 a ich vývoj stál tri miliardy dolárov (dnes cca 60 miliárd), teda viac, ako bola cena projektu Manhattan.
Čo sa dialo pred
Kým masové nálety na veľké nemecké mestá sa uskutočňovali už od jari 1942, možnosť veľkých náletov na ďaleké Japonsko sa otvorila až v júli 1944, keď Američania dobyli ostrov Tinian, vzdialený 2 400 km od Japonska. Na jar 1945 sa v stratégii presadili plošné údery zápalnými bombami na japonské drevené mestá. Tie samotné mali potenciál urobiť bezdomovcov z mnoho miliónov Japoncov a státisíce ich zabiť.
Na jar 1945 sa však objavila ešte efektívnejšia a lacnejšia idea strategického bombardovania – zrodila sa operácia Vyhladovanie (Operation Starvation), teda plán vyhladovania Japoncov pomocou leteckého zamínovania prieplavov a prístavov. Na tento cieľ bolo vyčlenených len 6 % bombardérov B-29, tie však rýchlo položili 90 % všetkých námorných mín v japonských vodách a dorazili tak japonské loďstvo a obchod. Letecké míny potopili alebo poškodili 670 japonských lodí s celkovou tonážou 1,25 milióna ton. Dopravovanie materiálov a potravín v Japonsku, vtedy úplne závislom od lodnej dopravy, padlo na malý zlomok. USA položili ekonomiku a obyvateľstvo Japonska na kolená, pričom stratili len 16 lietadiel a zahynulo 103 letcov.
Ešte desivejšia alternatíva
Hlad zažívali milióny Japoncov už roku 1944. V lete 1945 už bola podvýživa medzi vojakmi aj civilistami masový jav a v posádkach izolovaných na ostrovoch v Tichom oceáne Japonci jedli vojnových zajatcov. Operácia Vyhladovanie posunula krajinu na hranu hladomoru. Keby šok z Hirošimy a Nagasaki neprinútil japonskú vládu kapitulovať, je prakticky isté, že v zime 1945–1946 by od hladu zomrelo mnoho miliónov – podľa niektorých odhadov 5 až 10 miliónov – japonských žien, mužov, detí.
Milí moralizátori, ruku na srdce: naozaj by ste poslali na smrť státisíce svojich spoluobčanov a mnoho miliónov Japoncov, keby ste mali v rukách zbraň schopnú za pár dní vojnu skončiť?
Bez Hirošimy a Nagasaki by však nezomreli len milióny Japoncov. V máji 1945 Washington schválil plán invázie do Japonska – operáciu Downfall (Pád). Mala mať dve fázy. V prvej sa mali v novembri 1945 Američania, Briti, Austrálčania a Kanaďania vylodiť na ostrove Kjúšú a na jar 1946 v oblasti Tokia. Šlo by o najväčšie vyloďovacie operácie v dejinách, o triedu zatieňujúce Deň D v Európe. Do konečnej porážky Japonska sa malo zapojiť päť miliónov amerických a milión spojeneckých vojakov, námorníkov a letcov. Armádne odhady hovorili, že 400– až 800-tisíc z nich by zahynulo, viac ako milión by bolo zranených a zmrzačených. Odhady počtu mŕtvych Japoncov boli 5 až 10 miliónov, podľa miery zapojenia civilistov do bojov.
Dnes vieme to, čo plánovači v máji 1945 ešte nevedeli – totiž že v dôsledku operácie Vyhladovanie by sa na jar 1946 Američania a spojenci vylodili na ostrovoch posiatych vychudnutými kostrami. No jadrové hríby nad Hirošimou a Nagasaki zlomili hrdosť Japoncov a viedli ku kapitulácii: namiesto invázie a bômb začali z Ameriky do Japonska po kapitulácii prúdiť zásoby potravín. Tak ako predtým v Nemecku, aj v Japonsku sa jedným zo symbolov príchodu Američanov stala čokoláda.
Keď prezident Harry Truman rozhodol použiť atómové bomby, poznal odhady počtu Američanov, ktorí by padli pri invázii, a zrejme aj odhady počtu strát Japoncov. Ani tie čísla však neboli konečné: v prípade pokračovania vojny by zahynuli aj obrovské počty obyvateľov Číny, Kórey, Indonézie a Juhovýchodnej Ázie, stále okupovaných Japoncami. A tiež 30– až 50-tisíc amerických, britských a holandských vojnových zajatcov týraných v japonských táboroch.
Milí moralizátori, ruku na srdce: naozaj by ste poslali na smrť státisíce svojich spoluobčanov a mnoho miliónov Japoncov, keby ste mali v rukách zbraň schopnú za pár dní vojnu skončiť? Ak tomu veríte, uverili ste desaťročiam lacnej protiamerickej propagandy.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Damask za 12 dní, Teherán za mesiac. Koľko času zostáva Moskve?
Komentáre
|
|
pred 1 rokom
|
135
Vojna ako spektákel. 77 rokov od jadrového útoku na Hirošimu a Nagasaki
Komentáre
|
|
pred 4 rokmi
|
25
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.