Rozličné chápanie štátu
Jednou z príčin nedorozumení a prehlbujúcej sa polarizácie spoločnosti je rozličné ponímanie toho, čo vlastne pojem „štát“ označuje. Vo verejných diskusiách a polemikách sa pojem používa bežne, užívatelia mu však často rozumejú veľmi rozdielne.
Z rozličných významov pojmu štátu potom plynú aj rozličné predstavy o tom, čo je vlastne jeho úlohou, aké nástroje môže používať na plnenie cieľov a dokonca i to, kedy štát zlyháva či je úspešný. Vo verejnom diskurze sa so značnou mierou zjednodušenia dajú identifikovať dva vzájomne si konkurujúce prístupy, ktoré oslovujú odlišné časti politického spektra a do značnej miery charakterizujú politický konflikt polarizujúci súčasnú slovenskú spoločnosť.
Nemalá časť občanov (sú nimi aj politici) vníma štát ako sociokultúrne spoločenstvo postavené na historickej kontinuite a medzigeneračnej solidarite. V podstate ide o variácie na konzervatívnu predstavu štátu ako spoločenstva nielen práve žijúcich, ale aj mŕtvych a ešte nenarodených. Legitimita štátu sa v takejto optike napĺňa, ak sa mu darí ochraňovať vlastné územie a obyvateľstvo, ak sa usiluje budovať verejné inštitúcie a služby a rozvíjať národnú kultúru.
Opiera sa o predstavu národného štátu, ktorý vznikol po zániku impérií, teda štátu, ktorý vo svojich hraniciach dokázal pomerne úspešne presadzovať vlastné politiky – menové, fiškálne, vzdelávacie, ale aj zdravotnícke či kultúrne.
Za legitímne považuje reprezentáciu a rozhodnutia, ktoré majú podporu väčšiny občanov. Je to síce paradoxné, ale do určitej miery s tou predstavou pracujú aj „trhy“, keď považujú za samozrejmé, že štát bude splácať dlhy, ktoré vznikli neraz pred desiatkami rokov či v inom režime. Aktuálne žijúca populácia tak spláca dlhy alebo dokonca aj vojnové reparácie z čias, keď ešte nebola na svete.
Proti takému chápaniu stojí predstava štátu ako servisnej organizácie, ktorá má poskytovať služby občanom a firmám. A to s čo najnižšími nákladmi – vrátane povinností, napr. brannej či daňovej. Verejné služby a statky možno privatizovať a komodifikovať. Štát je inštitúcia, ktorá je na rôznych úrovniach integrovaná s inými štátnymi a neštátnymi inštitúciami, napr. s korporáciami. Ide teda o postnacionálny subjekt, ktorého legitimita do veľkej miery plynie práve z miery integrácie s inými podobnými subjektmi.
Politická reprezentácia a jej rozhodnutia sú legitímne, ak majú uznanie iných reprezentácií. V tomto prístupe možno identifikovať metodologický individualizmus klasického liberalizmu a kozmopolitizmu, ktorý na lokálne a národné zväčša nazerá s viac či menej skrývaným dešpektom. Kontinuita s minulými generáciami, ich hodnotami a zápasmi je v tomto chápaní štátu skôr iluzórna.
Kým prvé chápanie pracuje s klasickým konceptom štátu, do ktorého vnútorných záležitostí vyplývajúcich z jeho národných a historických špecifík sa zvonku nezasahuje, druhé pokladá národný štát za akýsi anachronizmus v globalizovanom svete len ťažko udržateľný. Preto predpokladá postupné „rozpúšťanie“ osobitostí národných štátov. V rámci takejto koncepcie štátu je však ťažké zdôvodniť, prečo by sa mal jednotlivec obmedzovať či dokonca obetovať za záujmy druhých. Kto by bojoval za servisnú organizáciu?
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Komentáre | | pred 1 rokom | 3
Modernizuj alebo zhyň!
Komentáre
|
|
pred 1 rokom
Ohrozená demokracia. Ale ktorá? Liberálna?
Komentáre
|
|
pred 1 rokom
|
12
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.