Obrat: vojna už nie je šialenstvo a mier víťazstvo zdravého rozumu. Každý podľa vlastného náhubku
Vo všeobecnosti sa môže zdať, že mierové procesy vo svete nadobúdajú prísne živelný charakter. Kým samotné vojny dnes možno poľahky vysvetliť ako následok racionálneho, ba dokonca hlboko premysleného zámeru, každý mier dnes skôr pripomína celkom nečakanú náhodu.
Pôvodne to bývalo celkom naopak. Vojna bývala vraj dôsledkom šialenstva, najčastejšie čisto iracionálnym blúznením na krídlach celkom bláznivých neľudských doktrín. Taký mier však bol potom oslavovaný ako návrat zdravého rozumu, pretrvávajúceho života, otvoreného koncertu celkom neobyčajných a vzácnych kultúrnych hodnôt. Veda sa v jeho pokojnom a blahodarnom toku priamo pretekala s civilizáciou, ba na každom rohu zneli už následne iba harmonické pokrokové piesne. Dnes však už mier u početných zástancov prebúrania a prestavby sveta často vzbudzuje iba nekoordinovanú hrôzu. Kultúry sa to v ničom nedotýka, lebo najčastejšie ide o sféru podriadenú neurčitosti rozmanitých záujmov, medzi ktorými predstavuje záujem o ňu samotnú ten, ktorý stojí na samom poslednom mieste.
Ja viem, že všetko možno vysvetliť na základe zložitých či jednoduchších ekonomických súvislostí, len, myslím si, že rovnako dobre sa to dá vysvetliť aj na základe celkom iných vzťahov, ba že vysvetlení sa nám dnes dostáva vo väčších množstvách, než sme ochotní a schopní prijať. Prichádzajú z rôznych strán, úplne pohodlne si protirečia, a miera pochopenia týchto javov sa potom u jednotlivcov odlišuje už iba podľa toho, z ktorých novín má nositeľ toho-ktorého názoru vyskladaný svoj „vlastný“, takpovediac povinný, náhubok.
Ach, ako rád by som povedal, že som výnimkou a že ja mám v tom všetkom celkom jasno. Ale nemám, a ak niekto taký je, dúfam, že to pred nami neutají, lež, naopak, rýchlo zvestuje, a že podobné výčitky sa naň vôbec nevzťahujú.
Ak napríklad pozorujem posledný veľký konflikt na Strednom východe, ide o veľmi podobný proces, v ktorom jedna krajina „dobre“ zbombardovala druhú krajinu, potom druhá krajina poriadne „prebrúsila“ celkom podobným spôsobom prvú krajinu, aby naostatok tretia krajina ťažko zasiahla druhú krajinu a druhá krajina to napokon nahádzala na tú tretiu krajinu. Do toho nám prichádzali ťažké dymové signály zo všetkých strán, ktoré ohlasovali tradičný koniec sveta, koniec fosílnych palív, atómové peklo, sťahovanie národov, ba – akoby taký bonus – aj strašné zdražovanie tabakových výrobkov.
Odmietnuť čokoľvek z toho vôbec nie je jednoduché, najmä pri bezprostrednej záľahe pohotovo prichystaných argumentov zo všetkých zúčastnených i nezúčastnených strán. Veď – neboli tam obete? Nuž veru – boli! A neboli tam iné škody? Aha – nuž veru boli! Ale veď viete prečo! Veď tam lietali bomby!
Napokon predstaviteľ tretej krajiny vynadal predstaviteľom prvej a druhej krajiny a zavládlo prímerie smerujúce k mieru. Dokonca vraj – ako som sa dočítal – aj k obnoveniu leteckej dopravy. Nuž ako povedal český aforista Gabriel Laub: „Neučte deti priznávať si chyby, beriete im možnosť stať sa politikmi!“
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.