Rok so Šutym, kapitánom potápajúcej sa lode

Rok so Šutym, parafrázujúc letnú kampaň predsedu Hlasu, ktorou sa chcel predstaviť voličom a straníkom, poukázal na niekoľko kľúčových javov, ktoré sú tiež príčinou krízy nášho straníckeho a čiastočne politického systému. Absencia politiky, vízie a politického líderstva.

Hlas sa po roku s novým predsedom stal zrkadlovým obrazom Matúša Šutaja Eštoka. Za ostatný rok však ukazuje, že nie je schopný „doručiť“ svojim voličom, ba ani straníkom to, čo im sľuboval Peter Pellegrini na konci júna 2020. Po roku so Šutajom Eštokom, napriek rozhodným slovám jej zakladateľa, že nebude stranou na jedno použitie, že ho zakladá z dôvodu, aby bol pevným pilierom slovenskej demokracie a sociálnej demokracie na Slovensku, je Hlas stranou, ktorá stratila zmysel svojej existencie.

S kapitánskym céčkom

V čase, keď sa Pellegrini rozhodol kandidovať na post prezidenta republiky, no najmä po jeho zvolení bolo jasné, že jeho strana bude musieť pristúpiť k zásadnej zmene, k voľbe nového predsedu. Nového „kapitána“, ktorý sa chopí kormidla a súc by stranu neviedol rovnako ako otec zakladateľ, zotrval by aspoň v kurze, ktorí nastavil. Stať sa modernou politickou stranou; stranou suverénnou; stranou, ktorá má koaličný potenciál – slovami súčasnej vlády a jej zahraničnej politiky – stranou orientovanou na všetky svetové strany straníckeho a ideového spektra; stranou, ktorú má zmysel voliť.

„Prevziať stranu po Petrovi Pellegrinim je najväčšia pracovná výzva v mojom živote. Teším sa však, že sa môžem oprieť o skvelý tím zdatných a skúsených podpredsedov, ministrov, poslancov i všetkých členov Hlasu. Budem sa snažiť, aby sme nemíňali energiu na nepodstatné spory a žabomyšie vojny, ale aby sme dokázali Slovensko nadchnúť pre spoločný projekt budovania našej spoločnosti a štátnosti,“ konštatoval v prvom prejave po zvolení, po tom, čo dostal od Petra Pellegriniho dres s kapitánskym céčkom, Matúš Šutaj Eštok.

Naďalej presviedčajú všetkých, no najmä seba, že je všetko v poriadku. Takto sme to chceli. Mysliac si, že toto je riešenie, ako sa zachrániť. No nie je.

Žiaľ pre Hlas, veľmi rýchlo sa ukázalo, že predsavzatie ambiciózneho ministra vnútra a po novom aj predsedu strany narazilo na limity jeho politickej (ne)zručnosti. Viaceré z toho sa ukazovalo už predtým, než sa stal predsedom strany a rámcovala to aj politická (on-line) kariéra samotného Matúša Šutaja Eštoka.

Stratený v búrkach politiky

Fakt, že Hlas Šutaja Eštoka bude iným než Hlas, ktorý založil Pellegrini, sme mohli vidieť už počas kampane pred parlamentnými voľbami 2023. Pellegrini sa, hoci neobratne a s preferenčnými stratami, snažil vyvažovať politiku strany tým smerom, že za istých okolností by strana mohla byť súčasťou akejkoľvek vládnej koalície a on premiérom. Na druhej strane generálny manažér strany už v tom čase prezentoval seba a Hlas sťa jednu zo strán „barikády“ polarizovaného straníckeho systému. Šutaj Eštok vystupoval, akoby bol stále členom Smeru, respektíve smerovanie k Smeru bolo preňho viac, ako posilňovanie koaličného potenciálu Hlasu smerom k stranám, ktoré apriori odmietali koalíciu so Smerom a SNS.

Príklon k Smeru sa u Šutaja Eštoka znásobil po tom, čo sa stal ministrom vnútra. Jeho politickou agendou sa stalo očistenie „našich“ ľudí, vysporiadanie sa s nepohodlnými vyšetrovateľmi a boj s imaginárnymi migrantmi. To, čo prípade ministra a generálneho manažéra strany ešte mohlo vyzerať ako úsilie o nájdenie si svojho miesta v radikalizovanej politickej (ne)kultúre našej politiky, sa po zvolení za predsedu strany začalo prejavovať ako nesuverénna – vazalská – politika kopírovania Smeru.

Priamym dôsledkom toho bola jeho neschopnosť presadiť, aby sa nominant Hlasu stal predsedom parlamentu, podriadenie sa záujmom Smeru, najmä v súvislosti s odvolaním Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu, a v neposlednom rade pokračujúce zosmiešňovanie Hlasu a jeho nominantov zo strany SNS a niektorých poslancov Smeru. Výsledok? Koaličná kríza, v ktorej vlnách sa Hlas vedený Šutajom Eštokom začal potápať.

Kto zachráni potápajúcu sa loď?

Za rok so Šutym Hlas stratil jedno ministerstvo, jedného poslanca – zatiaľ – no čo je závažnejšie, priemerne (výsledkov prieskumov volebných preferencií) približne 40 % voličov. Loď sa potápa. Jej kapitán, ba ani väčšina posádky (prednostne z radov členov vlády a poslancov) si to však nechcú pripustiť. Naďalej presviedčajú všetkých, no najmä seba, že je všetko v poriadku. Takto sme to chceli. Mysliac si, že toto je riešenie, ako sa zachrániť. No nie je.

Bez toho, aby sa Hlas znovu stal stranou, ktorá má „chuť a vôňu“ a je suverénnym aktérom slovenskej politiky a tvorcom politiky, to rozhodne nebude možné. Bez kapitána, ktorý nemá ambíciu chopiť sa kormidla, no dookola opakuje pieseň Smeru, sa loď bude len naďalej potápať. Kto ním má byť? Kto zachráni potápajúcu sa loď? O tom môže posádka rozhodnúť už 21. júna 2025, ak bude chcieť.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.