Bez druhého človeka je každý nula. Aj politici a plutokrati. 1. máj inak
Západná civilizácia sa zmodernizovala pod vplyvom romantických ideálov a osvietenstva. Francúzska revolúcia na sklonku osemnásteho storočia rozsiala po Európe heslo Sloboda, rovnosť, bratstvo.
Pod slobodou sa rozumelo oslobodenie indivídua, čiže nastolenie individualizmu. Rovnosť zas znamenala rovnoprávnosť (rovnocennosť?) všetkých jednotlivcov. A čo symbolizoval pojem bratstvo? Žeby solidaritu? Pravdepodobne. Nie je to celkom jasné. Možno práve pre túto nejasnosť francúzska štátna televízia France 24 bratstvo zo svojho sloganu vypustila a nahradila ho slovom aktuality. Takže inovované heslo niekdajšej revolúcie znie: Sloboda, rovnosť, aktuality.
Aktuality, čiže správy. Správy, čiže informácie. Informácie nás oslobodzujú a zrovnoprávňujú. No neurobia z nás bratov a sestry. Už asi neplatí Schillerovo „všetci ľudia budú bratia“. Nemôžu nimi byť, veď v súrodeneckých vzťahoch neplatí ani rovnosť, ani sloboda.
Zdá sa mi, že sloboda a rovnosť takisto nemôžu „žiť“ v symbióze. Sloboda indivídua znamená, že každé indivíduum má právo na individuálnu predstavu o slobode. A taká predstava dosť často ide na úkor rovnosti (či rovnoprávnosti).
Kapitalizmus môže vraj ďakovať za svoj svetový úspech individualizmu. Romantická predstava o veľkopodnikateľovi nám desaťročia predkladala obraz chudobnej siroty, ktorá sa usilovnou a húževnatou prácou vypracovala na najvyššie bidlo ekonomickej elity. Je to klamlivá predstava, pretože aj tak platia slová anglického metafyzického básnika Johna Donna, že „nikto nie je ostrovom samým pre seba; každý je kusom pevniny, kusom súše; a ak more zmyje hrudu, Európa sa zmenší, akoby sa stratil výbežok zeme alebo sídlo tvojich priateľov či tvoje vlastné; smrť každého človeka umenší mňa, lebo ja som súčasťou človečenstva; a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu; zvonia tebe.“
Naozaj nik z nás v živote nedosiahol to, čo dosiahol bez celého kolektívu ľudí – bez rodičov, učiteľov, priateľov. Naikan je japonská budhistická terapia, ktorej heslom je: „Všetko, čím som a čo mám, som si požičal.“
Túto terapiu vytvoril mních Išin Jošimoto, keď si uvedomil, že všetko, s čím sa stotožňoval, získal od druhých. Všetko, čo mu v živote pomohlo, ho naučili príbuzní a učitelia. Rozhodol sa, že všetky tie dary musí splatiť. Nebolo to však možné, lebo väčšina tých, čo ho vychovali, bola už mŕtva. Predsavzal si teda, že bude slúžiť ľuďom, ktorých stretne počas svojho života. Vzdal sa všetkého svojho majetku a začal čistiť verejné latríny. Žiadal za to len prihorenú ryžu, ktorá zostala na dne hrncov. Jeho myseľ už nezotročovala ambícia individuálnej kariéry.
Pri pohľade na stav planéty a gangsterské metódy politikov či víťazoslávne úsmevy plutokratov, ktorí sa stále opájajú ilúziou individuálnej moci, by bolo možno načase uznať, že nie sme geniálni, nezraniteľní, samostatní a sebestační. Kým si to neuvedomíme, nepochopíme ani to, čo je skutočná sloboda a rovnosť. Pokiaľ nám na takom čomsi ešte stále záleží.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.