Američania ukázali Slovákom, ako sa to robí
Nijaká kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. Toto známe príslovie pasuje v týchto dňoch ako uliate na Trumpove colné avantúry. Hystéria okolo vysokých ciel sa už šplhala k nedozerným výšinám, no nakoniec celá nafúknutá bublina spľasla. Zvíťazil tradičný anglosaský pragmatizmus. Donald Trump pod stupňujúcim sa tlakom ustúpil.
Nič iné mu ani nezostávalo. Finančné trhy začali padať, najdôležitejšie burzové indexy sa oslabili cca o 10 %, dominový efekt sa šíril celým svetom. Trump so svojím ekonomickým poradcom Petrom Navarrom, i podľa dokumentu ďalšieho jeho ekonóma Stephena Mirana, zámerne vytiahol clá do neúmerných výšok, aby primal ostatné krajiny rokovať s USA. Rokovania sa už rozbiehajú. Lenže to nestačilo, clá postupne vstupovali do platnosti a s nimi aj odvetné clá, napríklad od EÚ. Globálna ekonomická kríza bola na „spadnutie“.
Prudké nezhody sa prejavili aj v najbližšom Trumpovom tíme. Konkrétne najbohatší človek planéty Elon Musk sa pohádal s ekonómom, či skôr ideológom, Petrom Navarrom. Muskov biznis založený na slobodnom obchode by utrpel vážne straty (a čelí im už od vstupu do Trumpovej administratívy, kde však v máji končí). Svoj nesúhlas začali prejavovať viacerí miliardári – a na nich americký prezident dá. Trump zistil, že je zle. Jeho stratégia zlyhala. Pragmaticky odložil platnosť ciel o 90 dní.
Svet si vydýchol, burzové indexy sa vrátili na pôvodné hodnoty. Hoci ide iba o odklad, momentálne nikto nepochybuje, že dôjde k rozumným dohodám. Trumpov cieľ prinavrátiť priemyselnú výrobu do Ameriky a dať americkým robotníkom znovu adekvátne zamestnanie sa nemení. Hoci viacerí ekonómovia a liberáli reptajú, že je to nemožné a nakoniec obeťami budú samotní Američania, ekonomická závislosť USA a EÚ od výrobkov z východnej Ázie je enormná. Pre našu bezpečnosť to dobré nie je.
Trump politickú samovraždu a ekonomickú „vraždu“ USA nemieni spáchať. Teda, aspoň čiastočne, pretože v súboji s Čínou, nepoľavil.
Veľa sa špekuluje, či Trump ustúpil iba pod narastajúcim tlakom a varovaniami, alebo to bola premyslená stratégia, ako zbohatnúť. Presne tak, pretože rýchly pád akcií a po niekoľkých dňoch identický obrat kladie logickú otázku, či to predsa len nebol zámer. Zbohatnúť mohli najmä ľudia blízki Trumpovi, najmä po tom, čo zavesil na sociálne siete status nabádajúci k nakupovaniu. Čas ukáže, ako to bolo. Ale skôr sa zdá, že napriek tomu, že Trump je rodený obchodník, prevláda u neho samoľúbosť a skalné presvedčenie o vlastnej neomylnosti nad túžbou po príliš okatom zbohatnutí.
Nič sa však nekončí. Rokovania o novom „naštelovaní“ ciel nebudú jednoduché. Jedno už vieme, Trump politickú samovraždu a ekonomickú „vraždu“ USA nemieni spáchať. Teda, aspoň čiastočne, pretože v súboji s Čínou nepoľavil. Na Čínu uvalil najprv clá 64 %, Peking kontroval 84 %, následne Washington 104 %, aby to včera Trump uzavrel na 125 %.
Kto z koho? Veľmoci bojujú o dominanciu vo svete, ani jedna nemôže ukázať slabosť. Čína síce vyváža oveľa viac tovarov do USA, ale zároveň drží v rukách nemalú časť amerických dlhopisov a môže sa pohrať s americkými fabrikami na čínskom území. Takže ešte by sme nemali jasať nad koncom colnej vojny.
A poučenie by sme si mali vziať aj na Slovensku. V Amerike len čo zavetrili veľké problémy, Trump zavelil na ústup. Zruinovanie ekonomiky nedáva zmysel. Na Slovensku, ako teraz pri transakčnej dani, buď sa ide s buldočou húževnatosťou ďalej, alebo sa hľadá spôsob, ako krízu čo najviac politicky zúročiť. Na ľudí a na krajinu sa u nás myslí až v druhom slede. Nuž, nemali by sme sa inšpirovať?
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.