Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Raz dobrý, raz zlý Západ. Taká slovenská špecialita
Jednou z hlavných funkcií politiky je združovanie názorov na rôzne témy do jednej skupiny. Výsledný svetonázor najčastejšie označujeme ako ľavicový alebo pravicový. Neplatí to dokonale, ale táto funkcia politiky nám uľahčuje orientovať sa vo svete plnom rozmanitosti.
Niekedy však dôjde k združeniu donedávna nemysliteľných politických postojov, ako sa to stalo v prípade Donalda Trumpa a Smeru. A tak hoci predseda „slovenskej sociálnej demokracie“ Fico odmietol účasť v pravicovo-nacionalistickej frakcii Európskeho parlamentu Patrioti pre Európu, nemal problém ísť rečniť na konferenciu organizovanú Americkou konzervatívnou úniou.
Akoby akási dejinná sila vnútila Ficovi pozíciu naklonenú Trumpovi. Akoby v slovenskom politickom systéme nemal inú možnosť. Keď je Trump proti Európe a slovenská opozícia je proeurópska, zdá sa, že Fico musí byť za Trumpa. Politika združila slovenskú sociálnu demokraciu s Trumpom.
Nedošlo k tomu však náhle. Ideologický posun Smeru možno pozorovať už viac ako dekádu. A na danom posune má, pochopiteľne, svoj podiel aj samotná strana a jej predseda. Pritom však z praktickej politiky dobre vidno, že takéto ideové veľtoče majú v závislých ekonomikách, akou je Slovensko, pomerne malý význam.
Z hľadiska demokracie je nemenej zaujímavý dopad amerických volieb na ideovú opozíciu súčasnej vlády. Obchodný konflikt medzi EÚ a USA spojený s bezpečnostnou neistotou v otázke NATO umlčuje kritické hlasy z tohto tábora.
Ak sa doteraz dalo občas počuť, že Európa sa nevie vyrovnať s vlastnou históriou, že posiela zbrane diktátorom, že kvôli obchodu ignoruje ľudské práva, že je nedôsledná v ekologickej politike, že jednoducho nie je tak dokonalá, ako by sa mohlo zdať, po konflikte s USA vidno zmenu a kritika EÚ už na liberálnej strane spektra absentuje takmer úplne. Mechanizmus, akým sa to deje, pritom len kopíruje staré vzorce. Dochádza k ohrozeniu? Treba pritvrdiť a pridať sa na jednu stranu. Nemožno vajatať.
Kým pred pár rokmi existoval žáner liberálnej kritiky Západu a bolo zaujímavé sledovať, akými argumentačnými postupmi títo „kritici“ obhajujú svoje proeurópske pozície, dnes rozdelenie Západu umožňuje úplné odmietnutie jednej jeho časti (USA-Trump) a, naopak, úplné prijatie jeho druhej časti (EÚ).
Liberálny diskurz sa tak posúva k identitárnej krajnosti, čo je presne tá pozícia, ktorú dlhodobo vyčíta svojim konzervatívnym protivníkom. Len národ je nahrádzaný Európou. Akoby sa liberálny mainstream stával opakom antisystému. Ten sa vyvinul v reakcii na silnú jednostrannosť stredného prúdu, ale stredný prúd sa namiesto otvorenia viac uzatvára.
K určitej konfrontácii mimo debát politikov pritom dochádza a v časti médií si možno pozrieť diskusie Ficovho exporadcu Eduarda Chmelára s novinárom SME Petrom Schutzom či s analytikom Pavlom Demešom. Problémom je, že ľavica kritická voči Európe ostáva medzi mlynskými kameňmi antieurópskeho konzervativizmu a proeurópskeho liberalizmu na Slovensku takmer neviditeľná.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.