Okamžité platby alebo digitálne euro
Plán zavedenia digitálneho eura v roku 2025 zapadol prachom. Najmä preto, že klienti bánk uprednostňujú okamžité platby v reálnom čase, ktoré sú bezplatne dostupné nonstop 24 hodín denne skoro u všetkých poskytovateľov finančných služieb.
Donedávna pritom banky za urgentnú platbu v eurách účtovali pomerne vysoké poplatky. Pod okamžitou platbou si spotrebitelia predstavujú predovšetkým okamžitý prevod, keď príjemca platby dostane pripísané prostriedky najneskôr do desať sekúnd. Takéto finančné služby sa však týkajú v závislosti od podmienok banky zatiaľ len platieb do štyroch- až päťtisíc eur.
Digitálne euro predstavuje digitálnu formu hotovosti vydávanej centrálnou bankou a dostupnou v celej eurozóne prostredníctvom elektronickej peňaženky zriadenej v banke alebo aj nebankovej finančnej spoločnosti s licenciou centrálnej banky. Okamžité europlatby by mali byť výhodné pre spotrebiteľov, ale aj pre samotných obchodníkov. Popritom by mohli byť využívané aj na platby medzi súkromnými osobami.
Bežné banky zo zavedenia digitálneho eura veľkú radosť mať nebudú, lebo im klesne objem hotovosti na bežných účtoch klientov a prídu aj o odmeny inkasované z platieb platobnými kartami, o ktoré sa delia s kartovými spoločnosťami sídliacimi v USA. Digitálne euro zníži predovšetkým závislosť Európy od nadnárodných kartových spoločností, ktoré na spracovaní platieb čoraz viac zarábajú a zároveň disponujú citlivými údajmi o odosielateľoch i príjemcoch všetkých finančných transakcií.
Prioritou pri uvedení digitálneho eura bude snaha o naozaj európsku ochranu údajov týkajúcich sa firiem i občanov, ktorí budú účastníkmi platieb. Vzhľadom na stupňovanie geopolitického napätia medzi USA a EÚ môžu mať tieto otázky oveľa väčší význam, ako to bolo ešte na začiatku roka 2025. Vízie zavedenia digitálneho eura majú v radoch politikov a ekonómov aj veľký počet kritikov. Tí sa obávajú predovšetkým rizika totálnej kontroly štátu nad peniazmi občanov vrátane obáv, že by v prípade stupňovania finančných kríz mohli byť peniaze zmrazené priamo v elektronických peňaženkách občanov.
Tu treba opätovne pripomenúť históriu z rokov 1945¤-¤1953, keď obyvateľom Československa štát zmrazil vojnové úspory na bezúročných vkladných knižkách a v roku 1953 pri mene peňazí úplne znárodnil.
Prevod peňazí z bankových účtov do elektronickej peňaženky obsahujúcej len digitálne eurá má byť zo začiatku limitovaný maximálnym objemom 3 000 eur. Obavy verejnosti z digitálneho eura sú preto viac-menej politickým klišé a priestorom pre konšpiračné teórie. Verejnosť by však mala vedieť, či digitálne euro bude aspoň čiastočne kompenzovať stratu kúpnej sily peňazí z dôvodu trvalej inflácie. Na tieto témy sa zatiaľ nevedú žiadne odborné diskusie.
Plán na zavedenie digitálneho eura treba určite očistiť od nánosov politicky zafarbených odmietajúcich argumentov a radšej sa sústrediť na pozitívne prvky tejto peňažnej revolúcie. Napríklad zo zorného uhla presadzovania strategickej autonómie Európy, posilnenia jej menovej suverenity, konkurencieschopnosti a inovácií v oblasti finančných služieb, ako aj prínosu ekonomických a spoločenských benefitov pre všetky krajiny eurozóny.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Svet | pred 1 rokom | 19
Zlato ako záchrana
Komentáre
|
|
pred 1 rokom
|
5
Úspory zničené infláciou
Komentáre
|
|
pred 1 rokom
|
1
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.