Zálusk na peniaze z 2. piliera
Médiá na Slovensku v poslednom čase často skloňujú informácie o snahe štátu siahnuť na úspory sporiteľov v 2. pilieri dôchodkového sporenia a použiť ich na financovanie diaľnic či sociálnych bytov.
Podľa vzoru mnohých iných krajín EÚ pravdepodobne vo forme vydania úročiteľných cenných papierov. Takéto sa vydávajú v Rakúsku alebo v Nemecku so splatnosťou 10 rokov a investori sú pri nich oslobodení od platenia dane z úrokov podobne, ako u nás pri dlhopisoch pre ľudí. Takéto dlhopisy by nakupovali z peňazí sporiteľov priamo dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS).
Neznámou veličinou pri presmerovaní časti prostriedkov do financovania projektov verejného sektora je najmä úročenie vydávaných dlhopisov. Slovensko si dokáže dnes požičať peniaze lacnejšie, ako si nedávno požičalo od občanov 0,5 miliardy eur cez dlhopisy. Ak ponúkne správcom DSS úrok vyšší, ako si dokáže požičať od zväčša zahraničných investorov, nemá celý projekt vôbec zmysel.
Ak budú špeciálne dlhopisy úročené nižšie, ako sú doteraz vydávané štátne dlhopisy, bude to pre sporiteľov v 2. pilieri zlá správa. Ich finančný majetok prelievaný do dlhopisov im bude prinášať záporné zhodnotenie, t.j. stratu. Najmä preto, že z neho bude postupne odkrajovať inflácia. Poplatky vo fondoch DSS sú pritom nastavené férovo a výnosy rizikovejších fondov s prevahou akcií dosiahli v posledných troch rokoch veľmi atraktívne zhodnotenie, ktoré dokázalo „poraziť“ infláciu.
Problémom 2. piliera je v prenesenom slova zmysle „svetlo na konci tunela“ v podobe povinnosti zakúpenia doživotnej renty z nasporených peňazí. Licenciu na jej výplatu má iba zopár poisťovní, ktoré však doposiaľ iba sklamali svojich klientov. Podľa údajov Sociálnej poisťovne sa dôchodkové renty životných poisťovní pohybujú od 12,32 do 37,52 eura mesačne.
Priemerná nasporená suma predstavuje z dôvodu nekvalifikovaných rozhodnutí politikov v súbehu so zlým výberom penzijného fondu zo strany sporiteľov iba 5 988 eur, čo postačuje iba na dôchodok vo výške 24,55 eura až do konca života rentiera.
Po prepočte ide o sumu 294,60 eura za rok, ktorú by vedel oveľa lepšie zhodnotiť aj bez životnej poisťovne. Najmä ak si uvedomíme, že životná poisťovňa bude platiť iba 4,9 % z nasporenej sumy ročne a všetky peniaze sporiteľa v jej prospech nenávratne prepadnú, ak ten zomrie neskôr ako 7 rokov po začatí jej výplaty.
Peniaze v 2. pilieri možno čiastočne prirovnať k zmrazeným viazaným vojnovým úsporám obyvateľstva Protektorátu Čechy a Morava a slovenského štátu. Tie politici obnovenej ČSR umŕtvili bezúročne v bankách krátko po skončení 2. svetovej vojny v roku 1945, aby zabránili hyperinflácii, ktorá napríklad postihla Maďarsko a ďalšie krajiny Európy.
Do roku 1953 mali ľudia možnosť viazané vklady použiť len na presne definované sociálne účely: úhrada poplatkov za internát študenta, pohreb a pomník zosnulému, zakúpenie detského kočíka a pod. V roku 1953 všetky nespotrebované viazané vojnové vklady obyvateľstva prepadli bez akejkoľvek náhrady pri mene peňazí. Ľudia tak prišli o celoživotné úspory rovnako, ako keby u nás zúrila v predchádzajúcich rokoch hyperinflácia.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Komentáre | | pred 1 rokom
Slovenský dlhopisový experiment
Komentáre
|
|
pred 1 rokom
|
19
Hranice odviatych úspor
Komentáre
|
|
pred 1 rokom
|
4
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.