Čím nás ešte prekvapia demonštrácie?
Mnohí spoluobčania si s úľavou vydýchli, keď sa dozvedeli, že na ostatných protestoch rozhorčených občanov vystúpil aj „nepodávač ruky“ prezidentovi a vyplnil tak obrovskú medzeru, ktorá na Slovensku vznikla asi pred siedmimi rokmi. Teda takpovediac po tom, ako do súkromia odišiel známy gymnazista Dávid Straka.
Každé hnutie, ktoré je proti vláde, potrebuje takého mladého človeka, ktorý má rovnaký prehľad o politike a o situácii vo svete ako niektorí naši skúsení, no predsa len nie vyhorení diplomati z opozície. Celkom podobným spôsobom ako oni dnes, ak si to dobre pamätám, totiž nevedel vysvetliť, proti čomu vlastne protestuje. Ale spolu s gymnazistkou a rovesníčkou Karolínou svojho času vytvorili vhodný regionálny politický doplnok ku mladistvej Grete Thunbergovej, ktorá v piatok tiež vôbec nechodila do školy a celý spoločenský pokrok mladistvo istila v takom tom veľkom svete nadšených dospelých.
Radosť z nového mladého prírastku je preto dnes pochopiteľná. Lebo iba „takô chlapča“, celé pokryté peľom svojej panenskej nevinnosti, vie povedať: „Kráľ je nahý!“ Ako v známej rozprávke. Lenže v nej bol kráľ nielen nahý, ale aj politicky mäkký. Lebo keby bol dal malého chlapca v duchu zvykového či feudálneho práva verejne obesiť aj s celou jeho rodinou, istotne by mohol aj naďalej chodiť všade rovnako (ne)oblečený, teda tak, ako by bol práve chcel. Kráľovstvo by ekologicky ušetrilo kilometre farebnej vrecoviny a plachtoviny, do ktorých treba takú tú štátnickú osobu zvyčajne každodenne navliekať z verejných zdrojov.
Kráľ sa vlastne už vtedy priblížil k ideálom premiéra Eduarda Hegera, ktorý to vo vzťahu k spoluobčanom sformuloval v jednej zo svojich slabších chvíľ síce nie celkom originálne, ale zato úplne jasne: „Nebudú nič mať a budú šťastní!“ A keď sa dnes pozeráme na taký ten konsolidačný ekonomický frmol, takmer sa mu to, teda aspoň v oblasti verejných financií, aj podarilo. Tajomstvo jeho úspechu však spočívalo v tom, že do toho nešiel nikdy celkom sám, ale za kolektívnej výdatnej pomoci skoro celej súčasnej opozície. Možno teda iba oceniť, že účastníci demonštrácií sa zaujímajú aj o demokraciu, lebo sa vraj vytrácame z EÚ a z NATO. Trochu je vinovatá aj opozícia, lebo akosi zanedbáva demokratické myšlienky.
Človek by očakával aspoň Thomasa Paina či Thomasa Jeffersona, prípadne iného z početného radu amerických mysliteľov. Veď aspoň taký Tomáš G. Masaryk – hľa toť hneď zo susedného Česka! Lenže najpríhodnejší sa im v tomto zmysle zrazu zjaví Alexander Soros, ba hneď chcú, aby sa s ním Fico „tak nejako rozprával“. No a namiesto nich sa napokon vynorí ideová inšpirácia z načisto takého toho „prozápadného“ Gruzínska v podobe akéhosi žoldniera Mamuka Mamulašviliho. Nejde o nejaké voľné pokračovanie Džugašviliho, Ordžonikidzeho, Berju, teda osobností s dosť podobnými kvalitami? Je to, ako keď sa psík zúfalo točí do kruhu v márnom úsilí zahryznúť sa do vlastného chvosta. A prerušiť ho v tom môže už iba nuda a únava.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.